Ekonomika 24: Rating krajiny a účet pre Slováka
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Koľko stojí dôvera investorov v Slovensko? Už večer príde ďalší verdikt agentúry Standard & Poor’s. Po jarnom znížení ratingu sa zmena neočakáva, no otázky zostávajú - prečo naše hodnotenie klesá, koľko nás stojí štátny dlh a čo to znamená pre úroky na hypotékach či vkladoch pre bežných ľudí. Aj o tom sa v relácii Ekonomika 24 rozprával moderátor Richard Juriš s hlavnou ekonómkou Slovenskej sporiteľne Máriou Valachyovou.
Príčiny poklesu sú podľa Valachyovej viaceré. Kľúčový je dlhodobo vysoký deficit verejných financií, 4-5 % HDP už štyri až päť rokov po sebe, a to aj mimo veľkých kríz. Agentúry kritizujú neefektívnu konsolidáciu, kde napriek zvyšovaniu daní rastú aj výdavky, čo bráni znižovaniu deficitu.
Problémom je aj pomalý ekonomický rast (pod 1 % v posledných dvoch rokoch) a zaostávanie za susedmi. Dôležité sú aj otázky udržateľnosti verejných financií v kontexte starnúceho obyvateľstva, prílišná závislosť na automobilovom sektore, stav demokracie, inštitúcií a energetická závislosť od Ruska.
Napriek týmto výzvam má Slovensko stále svoje silné stránky. Najväčším esom v rukáve je podľa Márie Valachyovej členstvo v EÚ a eurozóne. Euroval (Európsky mechanizmus pre stabilitu – ESM) poskytuje záchrannú sieť pre menšie krajiny, čo sa premieta do nižších úrokových sadzieb. Slovensko má tiež dobrý trh práce s podpriemernou mierou nezamestnanosti a kvalifikovaných ľudí za konkurencieschopné ceny.
Zhoršené hodnotenie sa priamo premieta do vyšších nákladov na štátny dlh. Dnes si Slovensko požičiava s prirážkou okolo 100 bázických bodov nad Nemeckom, čo znamená úroky blízko 4,4 %. Ročné náklady na obsluhu dlhu, ktoré boli doteraz okolo dvoch miliárd eur, by sa tak mohli zdvojnásobiť, čo by vyžadovalo zvyšovanie daní alebo škrty v sociálnych výdavkoch.
Vyššie náklady pre štát sa nepriamo dotýkajú aj bežných občanov. Drahšie štátne pôžičky vytláčajú súkromné investície a vedú k vyšším úrokovým sadzbám aj pre súkromné pôžičky, vrátane hypoték, čo negatívne ovplyvňuje najmä mladých ľudí s dlhmi.