Podľa analytikov konsolidácia zlyháva. Slovensko prehlbuje dlh, lebo vláda nebrzdí výdavky
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Archív: Čo prináša konsolidácia?
BRATISLAVA / Najnovšia analýza s názvom Kompas500, analytického prehľadu Klubu 500, ktorý pravidelne prináša aktuálne údaje ohľadom vývoja slovenskej aj globálnej ekonomiky, ukazuje, že Slovensko vstupuje do záveru roka 2025 s výrazne zhoršujúcou sa kondíciou verejných financií. Kým príjmy štátu medziročne stúpli o 6,6 % na vyše 20 miliárd, výdavky rástli takmer dvojnásobným tempom – o 11,3 % na 24,7 miliardy eur.
Nepomer nárastu príjmov a výdavkov spôsobil podľa Klubu 500 ďalšie prehĺbenie deficitu, ktorý sa v októbri 2025 dostal na úroveň -4,67 miliardy eur, teda o viac než miliardu eur viac ako v rovnakom období pred rokom.
Dáta ukazujú, že napriek tomu, že príjmy na konci októbra prekročili hranicu 20 miliárd eur, rozpočtová bilancia sa zhoršuje. „Výdavky rastú rýchlejšie, deficit sa prehlbuje a rozpočtová disciplína zostáva len na papieri. Kumulatívne príjmy štátu na konci októbra dosiahli vyše 20 miliárd eur, čo predstavuje medziročný nárast o 6,6 %,“ vysvetlili analytici.
Kumulatívne výdavky štátneho rozpočtu pritom dosiahli do konca októbra 24,7 miliardy eur, boli teda oproti minulému roku vyššie o viac než 2,5 miliardy eur.
Výdavky sa zvýšili vo všetkých kategóriách
Výdavková strana pritom rastie dynamicky naprieč všetkými kľúčovými kategóriami: od miezd a poistného, ktoré vzrástli o 6,6 % na 3,4 miliardy eur, cez tovary a služby s nárastom takmer 18 % na 1,8 miliardy, až po kapitálové výdavky, ktoré sa vyšplhali na bezmála 3 miliardy eur.
„Najvýraznejší skok nastal v kapitálových výdavkoch, ktoré sa vyšplhali na takmer 3 miliardy eur, teda o 75,7 % viac ako v roku 2024. Nárast tejto položky môže súvisieť s jednorazovými rozpočtovými operáciami v rámci dočerpávania alebo s realizáciou väčších investičných projektov, no v každom prípade zvyšuje tlak na deficit a spomaľuje konsolidačné úsilie,“ vysvetľuje analýza.
Výdavky štátneho dlhu vzrástli medziročne o 299,2 milióna eur
Zvlášť znepokojivý je nárast výdavkov na obsluhu štátneho dlhu. Tie medziročne stúpli o 26 % a patria k najrýchlejšie rastúcim položkám rozpočtu. Slovensko tak čelí rastúcim úrokovým nákladom, ktoré sú dôsledkom refinancovania starších dlhopisov v prostredí vyšších sadzieb.
Klub 500 pripomína, že podľa odhadov Medzinárodného menového fondu by sa hrubý verejný dlh Slovenska mohol do roku 2030 vyšplhať až na 76 % HDP, čo by výrazne zúžilo manévrovací priestor vlády a ešte viac zvýšilo zraniteľnosť verejných financií. Kombinácia rýchleho rastu výdavkov, zhoršujúcej sa bilancie a rastúcich nákladov na dlhovú službu podľa analýzy ukazuje, že konsolidácia, ktorú vláda deklaruje, zatiaľ prebieha najmä na papieri.
„Ak má byť ozdravenie verejných financií skutočné, bude potrebné prijať rozhodnutia smerujúce k obmedzeniu neproduktívnych výdavkov a k zvýšeniu efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov,“ uvádza sa v analýze. Slovensko sa podľa analytikov priblíži k cieľu znižovania deficitu len prostredníctvom reálnej výdavkovej disciplíny. Slovenské verené financie na udržateľnú trajektóriu je pritom potrebné vrátiť hlavne cez dôslednú kontrolu výdavkov a rozumné prerozdeľovanie financií.