22°
Bratislava
Prečo sa fašizmus dokázal šíriť? Historik hovorí o frustrácii, propagande aj strachu
Prečo sa fašizmus dokázal šíriť? Historik hovorí o frustrácii, propagande aj strachu
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Druhá svetová vojna sa skončila pred 81 rokmi, no podľa historika Miloslava Szabóa z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského nie sú tendencie, ktoré viedli k vzostupu fašizmu, minulosťou. V mimoriadnom vysielaní JOJ 24 pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom sa ho moderátor Adam Zavřel pýtal na vznik fašizmu, nacistickú propagandu aj to, či sa podobná rétorika objavuje v politike aj dnes.
Pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom môžete sledovať na JOJ 24 mimoriadne vysielanie, a to od piatka (8.5.) až do nedele (10.5.).
Fašizmus vznikol z frustrácie po vojne
Historik pripomenul, že korene fašizmu siahajú do Talianska po prvej svetovej vojne. Podľa neho išlo o radikálne hnutie bývalých vojakov, ktorí sa nevedeli zaradiť do civilného života a prenášali násilie z vojny do politiky.
„Pokúšajú sa nejak ten národ nastaviť inak, nie demokraticky, ale viac-menej hierarchicky ako to je v armáde,“ vysvetlil Szabó. Fašizmus podľa neho odmietal demokraciu, liberalizmus aj politickú pluralitu. Spoločnosť chcel budovať na poslušnosti, sile a autorite vodcu.
Práve z talianskeho fašizmu čerpal inšpiráciu aj Adolf Hitler. „Mussolini bol taký vzor, ku ktorému sa Hitler minimálne v začiatkoch svojej kariéry upieral,“ povedal historik.
Nacisti ovládli ľudí modernou propagandou
Szabó upozornil, že nacistická propaganda patrila na svoju dobu k najmodernejším v Európe. Využívala rozhlas, film aj masové zhromaždenia, ktoré mali silný emocionálny účinok. „Ľudia boli bombardovaní aj vizuálne a bola to veľmi moderná propaganda,“ povedal.
Podľa neho propaganda nefungovala len cez strach, ale aj cez vytváranie nepriateľa. Nacisti systematicky zobrazovali Židov ako menejcenných či nebezpečných ľudí. „Židov zbavovali ľudskosti. Portrétovali ich ako parazitov či škodcov,“ vysvetlil Szabó.
Práve dehumanizácia podľa historika otvára cestu k tomu, aby spoločnosť prestala vnímať násilie voči iným ako problém.
Fašizmus podľa historika nezmizol
Szabó upozornil, že dnešné extrémistické hnutia už väčšinou nevystupujú otvorene ako historickí fašisti či nacisti. Podľa neho ide skôr o „hybridné“ formy radikálnej pravice, ktoré sa snažia pôsobiť prijateľnejšie.
„Fašizmus dnes neprichádza otvorene. Skrýva sa a snaží sa prepašovať niektoré veci do verejného a politického diskurzu,“ uviedol.
Podľa neho sa moderná radikálna pravica často dištancuje od historického fašizmu, no zároveň preberá niektoré jeho princípy, napríklad rozdeľovanie ľudí podľa pôvodu, národnosti či identity.
„Fašizmus je o nerovnosti. Demokracia nás chápe ako rovných vo svojich právach, ale fašizmus vyrástol na predstave, že niektorí sú si rovnejší,“ povedal historik.
Koniec 2. svetovej vojny
Slovensko sa s minulosťou podľa historika vyrovnáva postupne
V relácii sa otvorila aj téma Slovenského štátu a jeho spolupráce s nacistickým Nemeckom. Szabó pripomenul, že Slovensko sa podieľalo na vojenských ťaženiach aj deportáciách Židov. Historik tvrdí, že odborná verejnosť už dnes má v hodnotení vojnového režimu jasno. Otázkou podľa neho zostáva, do akej miery sa tieto poznatky dostávajú aj k širokej verejnosti.
„Dúfam, že napriek všetkému stále panuje konsenzus, že to vieme pomenovať a odsúdiť,“ povedal.
„Plíživé“ tendencie vidí aj dnes
Szabó priznal, že podobnú rétoriku ako v minulosti vidí aj v súčasnej politike. Podľa neho už nejde o otvorené hlásenie sa k fašizmu, ale skôr o postupné spochybňovanie demokratických princípov.
„Máme tu tendencie, ktoré spochybňujú rovnosť ľudí a tvrdia, že niektorí majú viac práv než ostatní,“ upozornil. Za nebezpečné považuje najmä to, že podobné postoje sa často prezentujú nenápadne a postupne prenikajú do verejnej diskusie. „Je to taký plíživý proces,“ dodal historik.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.
Súvisiace články
Najčítanejšie
Odporúčame
