Analýzy 24: Bolelo to, ale nepomohlo to. Mikloš kritizuje konsolidácie
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Buduje si Slovensko vlastnú grécku cestu k bankrotu v súvislosti so stavom verejných financií alebo konsolidačné balíčky aspoň zastavili náš pád? Aj o tejto téme sa rozprávala moderátorka Lenka Ježová v Analýzach 24 s bývalým ministrom financií a ekonomickým analytikom Ivanom Miklošom a Martinom Hudcovským z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Ivan Mikloš a Martin Hudcovský v relácii Analýzy 24 hodnotili výsledky konsolidácie verejných financií a upozornili na riziko ďalšieho rastu deficitu a dlhu Slovenska. Vysvetlili, prečo podľa nich doterajšie opatrenia nepriniesli očakávaný výsledok a ako by malo vyzerať ďalšie ozdravovanie verejných financií.
To najdôležitejšie z článku:
- Európska komisia očakáva ďalší rast slovenského deficitu. Podľa prognózy má v roku 2027 dosiahnuť päť percent HDP a v roku 2028 až 5,5 percenta.
- Ivan Mikloš kritizuje výsledky troch konsolidačných balíkov. Podľa neho verejné financie neozdravili a zároveň zabrzdili ekonomický rast.
- Martin Hudcovský nepovažuje konsolidáciu za úspešnú. Na zastavenie rastu dlhu by podľa neho musel deficit klesnúť približne na 2 až 2,5 percenta HDP.
- Väčšina konsolidačných opatrení bola na príjmovej strane. Hudcovský hovorí až o 80 percentách.
- Mikloš sa obáva ďalšieho zvyšovania deficitu. Podľa neho môžu prísť ďalšie populistické opatrenia pred voľbami.
Slovensku má podľa prognózy ďalej rásť deficit aj dlh
Európska komisia vo svojej prognóze očakáva, že deficit verejných financií Slovenska dosiahne v roku 2026 úroveň 4,4 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). V roku 2027 by sa mal zvýšiť na päť percent a v roku 2028 až na 5,5 percenta HDP. Podľa prognózy má zároveň verejný dlh vzrásť zo 63,4 percenta HDP v tomto roku na 69,5 percenta v roku 2028.
Bývalý minister financií a ekonomický analytik Ivan Mikloš označil tento vývoj za mimoriadne vážny. Upozornil predovšetkým na vysoký deficit, riziko dlhodobej neudržateľnosti verejných financií a starnutie obyvateľstva. "Najvážnejšie je, že máme jeden z najvyšších, aj keď nie najvyšší deficit v Európskej únii. Ešte vážnejšie je, že máme najvyššie riziko dlhodobej udržateľnosti verejných financií,“ uviedol Mikloš.
Podľa neho situáciu komplikuje aj demografický vývoj. Slovensko patrí medzi krajiny s rýchlo starnúcou populáciou, čo prináša vyššie verejné výdavky a nižšie príjmy. Za zásadný problém označil aj slabý výkon slovenskej ekonomiky. "Sme jednou z najpomalšie rastúcich ekonomík a náš ekonomický rast je jednoznačne najnižší spomedzi všetkých porovnateľných krajín,“ dodal.
Mikloš: Konsolidácia bolela, ale nepomohla
Mikloš sa kriticky vyjadril k trom konsolidačným balíkom, ktoré prijala súčasná vláda. Podľa jeho hodnotenia sa napriek prijatým opatreniam nepodarilo výraznejšie zlepšiť stav verejných financií. Upozornil, že deficit zostáva na podobnej úrovni ako na začiatku vládneho obdobia. "Tie ale verejné financie vôbec neozdravili, pretože končíme s veľmi podobným deficitom, s akým táto vláda začínala. Navyše zabrzdili ekonomický rast, zmrazili ekonomický rast, čiže bolelo to, ale nepomohlo to,“ vyhlásil.
Za súčasnou situáciou vidí aj dlhodobé odkladanie reforiem a nesprávne ekonomické rozhodnutia. Mikloš pripomenul, že počas posledných dvadsiatich rokov pôsobili šestnásť rokov vlády vedené Smerom.
S kritickým hodnotením výsledkov konsolidácie sa stotožnil aj Martin Hudcovský z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied. Podľa neho prognóza Európskej komisie ukazuje, že pri zachovaní súčasných politík bude verejný dlh pokračovať v raste. "Toto sa nedá považovať za úspešnú konsolidáciu ani podľa tých objektívnych kritérií,“ skonštatoval Hudcovský. Aby sa podarilo zastaviť rast zadlženia, musel by podľa neho deficit klesnúť približne na úroveň dvoch až 2,5 percenta HDP.
Hudcovský upozornil, že napriek citeľným opatreniam sa stav verejných financií nezlepšil tak, ako by bolo potrebné. Spomenul najmä zvýšenie dane z pridanej hodnoty, ktoré podľa neho predstavuje pre politikov nepopulárne rozhodnutie a ľudia ho výrazne pociťujú. "Nakoniec na tom vývoji samotného deficitu to nevidíme,“ uviedol.
Odborníci upozorňujú aj na predvolebný rok
Hudcovský zároveň upozornil, že prognózovaný deficit na rok 2027 nemusí byť konečný. Podľa neho ekonomická literatúra poukazuje na tendenciu podhodnocovať konečnú výšku deficitu v predvolebných rokoch. Pripustil preto možnosť, že skutočný deficit za rok 2027 môže byť po jeho vyhodnotení ešte vyšší než prognózovaných päť percent HDP.
Podobné obavy vyjadril aj Ivan Mikloš. "Obávam sa, že ešte prídu iné populistické opatrenia rozdávania, ktoré zhoršia ten stav ešte viac,“ povedal. Ako príklad spomenul informáciu o dohode týkajúcej sa bezplatného cestovania vlakmi pre vojakov a ich rodinných príslušníkov.
Hudcovský: Väčšina opatrení bola na príjmovej strane
Diskusia sa venovala aj tomu, ako mala byť konsolidácia verejných financií podľa ekonómov zostavená. Martin Hudcovský uviedol, že podľa akademického pohľadu by sa približne dve tretiny potrebnej konsolidácie mali riešiť na výdavkovej strane. Podľa neho však slovenská vláda postupovala opačne. "Štyri pätiny, 80 percent takmer všetkých opatrení, bolo práve na tej príjmovej strane,“ uviedol.
Upozornil, že pripraviť kvalitnú reformu výdavkov nie je jednoduché a vyžaduje si dlhodobý proces. "To naozaj nie je proces na dva týždne a nejaké tri čítania v parlamente a hotovo,“ povedal.
Hudcovský zároveň upozornil, že hľadanie úspor na výdavkovej strane je komplikovanejšie než prijatie jednotlivých daňových opatrení. Zatiaľ čo zmena DPH alebo zavedenie novej dane môže priniesť významné príjmy jedným rozhodnutím, úspory vo výdavkoch si podľa neho vyžadujú množstvo menších zmien. "To musí byť naozaj súbor desiatok, dobre že nie stoviek malých opatrení, ktoré naozaj budú systematicky meniť štruktúru výdavkov,“ vysvetlil.
Zdôraznil pritom, že samotné šetrenie nestačí. Opatrenia by podľa neho mali sprevádzať aj reformy podporujúce hospodársky rast. "Práve ony majú vytvoriť predpoklad na ten budúci ekonomický rast, ktorý bude potláčať ten negatívny efekt konsolidácie,“ dodal Hudcovský.
Celú reláciu si môžete pozrieť vo videu.