Ekonomické Analýzy 24: Najväčším problémom samospráv je rozdrobenosť obcí, povedal analytik Kerekes

Zdielať na

28.9.2026 Analýzy 24

Ekonomické Analýzy 24: Najväčším problémom samospráv je rozdrobenosť obcí, povedal analytik Kerekes

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Slovensko má takmer tritisíc obcí, pričom obrovská časť z nich má menej ako päťsto obyvateľov, čo vytvára tlak na ich prežitie aj schopnosť plniť si zákonné povinnosti. Zástupcovia samospráv aj vrcholoví politici volajú po zásadnej reforme. V relácii Ekonomické analýzy 24 diskutujeme o témach, ktoré sa dotýkajú blížiacich sa komunálnych a župných volieb. O tom, ako by mala vyzerať reforma verejnej správy, sme diskutovali s ekonómom Konfederácie odborových zväzov Antonom Marcinčinom, volebným a dátovým analytikom Denníka N Danielom Kerekesom a politickou marketérkou Simonou Bubánovou.

+10 fotiek

Príprava štúdia na samosprávne voľby 2026

Problémom sú malé obce a veľké množstvo kompetencií

Anton Marcinčin upozornil, že pri debate o samospráve je dôležité hovoriť aj o tom, čo od miest a obcí očakávame. Podľa neho by samosprávy nemali byť iba vykonávateľmi rozhodnutí prijatých na centrálnej úrovni. „Myslím si, že tá skutočne základná otázka je naše očakávanie od samosprávy,“ uviedol Marcinčin.

Podľa neho by mestá a obce mali byť vnímané aj ako motory hospodárskeho rastu, ktorý vychádza z miestnych podmienok. Dátový volebný analytik Daniel Kerekes za jeden z najväčších problémov považuje extrémne vysoký počet obcí. Poukázal na situáciu, keď aj veľmi malé sídla majú postavenie samostatnej obce, no nemajú dostatočné kapacity na výkon všetkých svojich povinností. „Ten asi najvypuklejší problém samosprávy, keď sa bavíme o tej najnižšej úrovni samosprávy, je jej rozdrobenosť a veľmi malé obce,“ povedal Kerekes. Ako príklad uviedol obec s iba 13 obyvateľmi, ktorá má napriek tomu zabezpečovať zákonné kompetencie samosprávy.

Viac ako tretina obcí má menej ako 500 obyvateľov

Marcinčin upozornil, že obce s menej ako 500 obyvateľmi tvoria viac ako tretinu všetkých slovenských obcí. Žije v nich však približne päť percent obyvateľov. Zároveň polovica Slovákov žije v obciach s menej ako 5000 obyvateľmi. Podľa Marcinčina je problémom aj množstvo kompetencií, ktoré majú samosprávy zabezpečovať.

Pri najmenších obciach môže byť podľa neho výkon všetkých týchto úloh neefektívny a môže viesť k horšiemu prístupu k verejným službám. „Ekonómovia a analytici hovoria, že v malej obci je nemožné splniť nejakých 4300 (...) kompetencií. Čiže je to neefektívne. Je to nemožné. Ten prístup k službám je horší,“ uviedol.

Riešením podľa neho nemusí byť automatické rušenie obcí. Štát by mohol umožniť ich dobrovoľné spájanie alebo rozdeliť kompetencie podľa veľkosti jednotlivých samospráv. Pomôcť by podľa Marcinčina mohla aj digitalizácia.

Spájanie obcí nemusí byť jedinou cestou

Marcinčin zároveň upozornil, že prípadné spájanie obcí by nemalo byť násilné. „To spájanie je vždy výhodné. Len otázka je, či to má byť spájanie nasilu a to je problém,“ povedal. Za alternatívu považuje napríklad zdieľanie niektorých kompetencií či ich delegovanie na väčšie obce.

Podľa neho existujú rôzne modely, ktoré fungujú aj v zahraničí. Jednou z možností je aj digitalizácia služieb. „Pokiaľ ja by som dokázal mnoho vecí vyriešiť na diaľku (...) nemusím nikam cestovať, nemusím nikoho obťažovať, nemusím strácať čas ani svoj, ani toho úradníka,“ vysvetlil Marcinčin.

Čo s obcami, ktoré nedokážu zvoliť starostu?

Problém predstavujú aj obce, v ktorých sa opakovane nepodarí zvoliť starostu. Kerekes upozornil na pripravovanú legislatívnu zmenu, ktorá by umožnila štátu zlúčiť obec, ak sa v nej opakovane nepodarí zvoliť starostu alebo dostatočný počet členov zastupiteľstva, s inou obcou.

Podľa Kerekesa však nejde iba o problém Slovenska. Podobnú fragmentáciu samosprávy poznajú aj v Českej republike. V malých obciach môže byť zároveň problémom aj nízka motivácia kandidovať na starostu, keďže starosta často zastáva viacero funkcií a zároveň je odmeňovaný podstatne menej ako priemerný zamestnanec.

Voliči podľa Bubánovej nerozlišujú všetky kompetencie

Politická marketérka Simona Bubánová pripomenula, že obyvatelia nemusia vždy presne vedieť, ktoré problémy patria do kompetencie samosprávy a ktoré rieši štát. „Myslím, že to rozlíšiť asi ľudia nie celkom vedia,“ povedala Bubánová.

Zároveň však podľa nej majú ľudia pri komunálnej politike iné očakávania ako pri celoštátnej politike a od lokálnych politikov požadujú najmä konkrétne riešenia. Pri prípadnom spájaní obcí by podľa nej nemusel byť problém ani v reakcii voličov. „Voliči zvládnu pochopiť čokoľvek, čo sa im rozhodnú politici predávať,“ uviedla Bubánová.

Podľa nej by však bolo potrebné verejnosti jasne ukázať, čo by reforma priniesla a čo by sa jej zavedením dalo ušetriť alebo zefektívniť.

Problémom sú aj volebné obvody

Kerekes otvoril aj tému volebných obvodov v komunálnych a krajských voľbách. Podľa neho súvisí problém s nedokončenou reformou verejnej správy a volebným systémom, ktorý sa na Slovensku používa. Za zásadný problém označil rozdiely v počte obyvateľov, ktorých zastupujú jednotliví poslanci. V niektorých obvodoch tak podľa neho môže mať hlas voliča výrazne inú váhu ako v iných. „Ten hlavný problém spočíval v nepomernosti počtu obyvateľov, ktorých majú reprezentovať zástupcovia,“ vysvetlil Kerekes.

Dodal, že v niektorých obvodoch môže jeden poslanec reprezentovať veľmi malý počet obyvateľov, zatiaľ čo inde ich zastupuje výrazne viac. Podľa Kerekesa tak problém nespočíva iba v technickom nastavení volieb, ale aj v tom, ako spoločnosť vníma význam komunálnych a krajských zastupiteľstiev.