Mimoriadne Analýzy 24: Trump a Ukrajina

Vojna na Ukrajine sa podľa bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Wlachovského mení najmä v spôsobe vedenia bojov. Frontová línia zostáva relatívne stabilná, Ukrajina však vďaka rozvoju dronových technológií dokáže zasahovať čoraz hlbšie na ruskom území. V Mimoriadnych Analýzach 24 s moderátorkou Lenkou Ježovou o ďalšom vývoji vojny diskutoval s bývalým českým ministrom zahraničných vecí Cyrilom Svobodom.

Ukrajina útočí na zdroje ruského vojnového rozpočtu

Podľa Wlachovského Ukrajina výrazne pokročila najmä vo využívaní dronov stredného doletu. Tie jej umožňujú zasahovať infraštruktúru v ruskom tyle vrátane rafinérií.

„Ja myslím, že to zmenilo spôsob vedenia vojny. Vidíme, že tá samotná frontová línia je pomerne silno stabilizovaná, tam sa veľký pohyb nedeje,“ povedal Wlachovský. Ukrajinci sa podľa neho snažia efektívne narúšať infraštruktúru, ktorá prináša peniaze do ruského rozpočtu.

Prečítajte si tiež

Wlachovský: Tlak verejnosti na vedenie Ruska nie je taký citeľný ako na Ukrajine

Rafinérie považuje za legitímny cieľ aj preto, že ropný priemysel je významným zdrojom financovania ruskej vojny. Rusko však podľa neho naďalej disponuje výraznou prevahou v oblasti balistických rakiet a Ukrajina nemá dostatok prostriedkov protivzdušnej obrany.

Cyril Svoboda upozornil, že útoky hlboko v zázemí majú aj psychologický rozmer. Ich cieľom je podľa neho dostať dôsledky vojny bližšie k bežným obyvateľom a vytvoriť spoločenský tlak na politické vedenie.

„Skrátka ten útok vedie k tomu, aby spoločnosť si na jednej i na druhej strane už sama začala hovoriť: dosť tej vojny, ukončite ju,“ povedal Svoboda. Podľa neho sa obe strany zároveň snažia vytvoriť si čo najvýhodnejšiu pozíciu pre prípadné rokovania. On sám však presadzuje ich čo najskoršie začatie.

O vojne nerozhodnú iba drony

Wlachovský odmieta predstavu, že by výsledok vojny mohol závisieť od jediného typu zbrane. Drony síce zásadne zmenili bojisko a Ukrajina ich dokáže veľmi rýchlo zdokonaľovať, rozhodovať však podľa neho bude celkové vyčerpanie a schopnosť oboch krajín pokračovať vo vojne.

Prečítajte si tiež

Rusko počas noci zničilo stovky ukrajinských dronov. Zasiahli aj významnú rafinériu

Upozornil zároveň na zásadný rozdiel medzi ruskou a ukrajinskou spoločnosťou. Ukrajinu označil za demokratickú spoločnosť, hoci momentálne funguje s obmedzeniami vyplývajúcimi z vojnového stavu. Rusko podľa neho rovnakým spôsobom charakterizovať nemožno.

„Toto sa o Rusku povedať nedá. Čiže myslím si, že ten tlak občianskej spoločnosti alebo verejnosti v Rusku nie je taký citeľný. Na to vedenie, ako je povedzme môže byť povedzme na Ukrajine. Čiže toto nie je rovnovážny stav,“ povedal Wlachovský.

Svoboda súhlasil, že útoky na ropnú infraštruktúru majú ekonomické dôsledky. Otázkou však podľa neho zostáva, akú schopnosť absorbovať straty má ruská ekonomika a spoločnosť. Opätovne preto zdôraznil potrebu rokovaní.

Západu chýbajú zbrane, podpora sa môže časom meniť

Diskusia sa dotkla aj ďalšej západnej pomoci Ukrajine. Wlachovský upozornil, že pri protivzdušnej obrane v súčasnosti nemusí byť hlavným problémom nedostatok politickej vôle, ale nedostatočné výrobné kapacity.

„Bohužiaľ, je to skôr to nemáme ako to, že by bol nedostatok politickej vôle,“ povedal. Západ podľa neho nedokáže vyrábať prostriedky protivzdušnej obrany takým tempom, aké by Ukrajina potrebovala.

Svoboda však upozornil aj na politické riziko. Nálada v jednotlivých európskych krajinách sa môže meniť spolu s výsledkami volieb a podľa neho nemožno automaticky predpokladať, že súčasná úroveň podpory Ukrajiny bude pokračovať neobmedzene.

Európska únia by sa podľa neho zároveň mala snažiť dostať k rokovaciemu stolu pri riešení veľkých globálnych konfliktov. Za kľúčových hráčov označil Spojené štáty, Čínu a Rusko, pričom pri stole by podľa neho mala mať svoje miesto aj EÚ.

Záznam z celej relácie nájdete vo videu.