Ekonomické analýzy 24: Rokovania medzi USA a Iránom sa odkladajú, trhy veria v ústup konfliktu

SLOVENSKO / Napriek vojne na Blízkom východe prekonávajú americké akcie historické rekordy. Na strane druhej sa čoraz viac hovorí o manipulácií trhu. V relácií Ekonomické analýzy 24 o témach diskutovali analytik Dominik Hapl a publicista Juraj Kríž.

Chaos v americkej politike, chaos aj v konflikte

Podľa Juraja Kríža je dianie okolo konfliktu na Blízkom východe odrazom celej Trumpovej administratívy. "Tak ako celá administratíva Donalda Trumpa, sprevádza ju od začiatku obrovský chaos," povedal. Tento chaos sa podľa neho prejavuje aj vo vojne na Blízkom východe – od plánovania konfliktu až po predstavy, čo chcú Spojené štáty, prípadne Izrael, dosiahnuť, aj čo má nasledovať po prímerí.

Kríž dodal, že Trump je podľa neho v tejto situácii bezradný a do značnej miery zahnaný do kúta. Konflikt podľa neho pravdepodobne neprepukne v rovnakej intenzite ako v prvých týždňoch, no rozhodujúci faktor, ktorý stále pretrváva, je blokovanie námorného prielivu, cez ktorý prúdi významná časť svetového obchodu.

Trhy sú optimistickejšie, čakajú na dohodu

Dominik Hapl poukázal na to, že finančné trhy v posledných týždňoch reagovali na vývoj pomerne pozitívne. Po vyhlásení prímeria a ukončení intenzívnej leteckej kampane Spojených štátov a Izraela proti vojenským cieľom v Iráne podľa neho trhy uverili, že konflikt sa blíži ku koncu.

Vyššiu pravdepodobnosť preto pripisujú aj finálnej dohode. Trump sa podľa Hapla dostal do nekomfortnej situácie aj doma, keďže sa blížia voľby do Kongresu, a hľadá spôsob, ako sa z konfliktu dostať tak, aby sa mohol prezentovať ako víťaz. "Minimálne nejaké rokovania sa rozbiehajú. Teraz je to skôr o pretláčaní sa a získavaní lepšej vyjednávacej pozície," uviedol Hapl.

Rokovania o dvoch fázach

Kríž si myslí, že ak má Trump s Iránom niečo dohodnúť, rokovania sa budú musieť rozdeliť na dve časti: najprv vyriešiť námorný prieliv, až potom jadrový program.

Za Trumpovu hlavnú prioritu označil práve spriechodnenie prielivu, cez ktorý prúdi 20 až 25 percent svetového obchodu – od ropy cez dusík a hélium až po hnojivá. "Ekonomika vždy rozhoduje a vyhráva," skonštatoval Kríž.

Hapl dodal, že z pohľadu americkej administratívy ide o krátky manévrovací priestor. Ak sa dohoda podarí, cena ropy by mala klesať. Ak sa však rokovania budú naťahovať, vyššie ceny pohonných hmôt, palív a hnojív sa premietnu do inflácie, spotrebitelia začnú šetriť a centrálna banka môže byť dotlačená k zvyšovaniu úrokových sadzieb.

"Mýtna brána" je podľa oboch nerealistická

V diskusii zaznela aj idea, že by v prielive fungovala akási mýtna brána. Podľa Dominika Hapla by to nebolo riešenie. Pripomenul, že iránske Revolučné gardy si už v posledných týždňoch za prejazd jedného tankera vypýtali dva milióny dolárov

v čínskych jüanoch alebo kryptomenách. "Je to skôr výpalné. Zabrzdí to obchodnú trasu a zvýši to náklady na prepravu," povedal Hapl. 

Juraj Kríž označil podobnú predstavu za nerealistickú. Pripomenul, že platí sloboda plavby a že precedens by bol nebezpečný aj pre iné úžiny vo svete. Čínu podľa neho takýto model zásadne znepokojuje, keďže by sa podobný prístup mohol v budúcnosti preniesť aj inde.