Kreslo pre kandidáta: Peter Pellegrini

BRATISLAVA / Peter Pellegrini vek 48 rokov. Poslanec a predseda Národnej rady Slovenskej republiky je slobodný a nemá žiadne dieťa. Kandiduje, lebo ponúka pokoj a dôstojný život pre ľudí na hrdom Slovensku. Toto nám napísal do dotazníka Peter Pellegrini, ktorého takto vítam v našom štúdiu v relácii Kreslo pre kandidáta.

Pán Pellegrini, kandidujete, lebo ponúkate pokoj, dôstojný život pre ľudí na hrdom Slovensku. Ako to chcete zabezpečiť práve z pozície prezidenta? Možno to dať do kontextu, že ten pokoj sa tu možno až tak úplne nenachádza kvôli niektorým témam, ktoré rozdeľujú spoločnosť?

Áno, ten pokoj sa tu nenachádza už dlhšiu dobu, pretože evidujem aj neustále pnutie medzi prezidentským palácom a vládou, čo tiež nie je úplne zdravé a úplne v poriadku, keď sa krajina nachádza v zložitých problémoch. Vnímam, že neustále prebieha také napätie v našej spoločnosti. Rozdelenie spoločnosti, a preto by som bol veľmi rád, ak by som od ľudí dostal dôveru, aby sa v Prezidentskom paláci dokázali za jeden stôl stretnúť aj názorový nepriatelia, aj znepriatelené skupiny a spoločne sme hľadali niekedy východisko z ťažkých situácií, pretože rozdelený národ a rozdelená spoločnosť nemôže jednoducho úplne dobre uchopiť problém a dostať sa z problémov, v ktorých sa nachádza Slovensko, ale aj Európa a aj celý svet.

Čiže hovoríte, že nechcete mať to pnutie, takže nie ste zástancom toho, ako niektorí kandidáti, že nejakou protiváhou má byť prezident? Boli by ste protiváhou len v prípade nejakých škodlivých zákonov?

Áno, ak dopredu začnete hovoriť o tom, že prezident má byť protiváhou vláde, už dopredu avizujte, že chcete byť v permanentnom konflikte. My potrebujeme prezidenta ani nie opozície, ani nie koalície. Prezidenta, ktorý ak vláda naozaj robí to, čo má robiť a zlepšuje život ľudí na Slovensku, pomáha rásť slovenskej ekonomike a tak ďalej a tak ďalej. Prezident musí byť nápomocný a prezident má zasiahnuť alebo sa vyhradiť voči vláde len vtedy, keď sa vláda odkloní od tohto svojho posolstva. Čiže áno, presne tak dopredu, keď chce byť protiváhou len ten, kto chce mať od začiatku konflikt a nijakým spôsobom neprispeje k tomu upokojeniu spoločnosti.

Napríklad, keď som mal posadeného Andreja Danka, tak ten povedal, že v súčasnej vládnej koalícii bude akýmsi takým prietokovým ohrievačom. Schváli úplne všetko, čo mu príde práve z parlamentu. Vy to viete tiež takto zagarantovať, alebo naopak? Môže sa stať, že pôjdete napríklad aj proti Robertovi Ficovi, proti Andrejovi Dankovi?

Samozrejme, ak by z parlamentu alebo z vlády prišlo rozhodnutie, ktoré naozaj je v rozpore s nejakými našimi národno štátnymi záujmami. Alebo by prišiel zákon, ktorý evidentne poslanci schválili tak, že je v rozpore s našou ústavou alebo zasahuje do nejakých ľudských práv. Samozrejme, že ako prezident by som mal povinnosť sa aj voči tomu ohradiť a parlamentný zákon nepodpísať a vrátiť ho naspäť do parlamentu alebo v prípade potreby obrátiť sa na Ústavný súd. Ale na druhej strane by naozaj už táto krajina mohla zažiť to naše také povestné z minulosti. O troch Svätoplukovi prútoch, že sa nám traja najvyšší ústavní činitelia pravidelne stretávajú, spoločne diskutujú aj o našej zahraničnej politike, spoločne riešia domáce problémy a snažia sa obrusovať nejaké hrany. Za posledné roky sme kedy videli takéto troj stretnutia v Prezidentskom paláci? Veľmi málo a myslím si, že aj to je dôvod, prečo to treba zmeniť.

Budete si dávať napríklad nejaké pravidelné stretnutia aj s opozíciou, že v nejakých intervaloch časových?

Ja si myslím, že tak by to malo byť správne. Ak má byť prezidentský palác a ja by som bol veľmi rád, aby bol miestom, kde sa hovorí o budúcnosti krajiny, nie takej tej krátkodobej, ale dlhšej vízii Slovenska. Áno, v určitých pravidelných intervaloch by prezident mal vedieť organizovať, ja som tak pracovne zatiaľ nazval, tie politické konzultácie naprieč politickým spektrom, kde by všetci zástupcovia parlamentných politických strán mohli zasadnúť za jeden okrúhly stôl v parlamente a pred prezidentom hovoriť o tom, kde by sa Slovensko malo uberať. Pretože ak to bude neustále súboj dvoch táborov a budeme sa deliť na bielych a čiernych, tak jednoducho asi ťažko budeme vedieť zadefinovať, čo je najväčšou výzvou a prioritou pre Slovákov a Slovenky alebo ľudí, ktorí tu žijú pre celé Slovensko do roku 2040.

Keď hovoríte do roku 2040, tak ja si pomôžem vašim jedným citátom z minulosti na Roberta Fica, že podľa vás či môže ponúknuť nejakú nádej a víziu pre 21. Storočie a vy ste povedali, že si to nemyslíte, teda, nakoniec ste išli s ním do koalície. Je tá vízia do roku 2040 spätá s Robertom Ficom? Keď ste tak v minulosti povedali, že v tej politike takej minulosti?

Človek povie, ako si myslí. A áno, vtedy som aj ja. Aj mám dodnes takú predstavu, že treba do politiky púšťať aj nových ľudí, aby priniesli naozaj taký novší pohľad. Pretože niekedy sa človek vo funkciách politických, keď ich opakuje niekoľkokrát už tak za cykly, alebo si už zvykne na taký svoj štandard. A preto som rád, že v prípade hoci sme v koalícii hlas prevzal zodpovednosť za sedem najkomplikovanejších a najdôležitejších rezortov a sú to mnohí. Ľudia, ktorí majú ešte ten drive a ministerky a ministri za Hlas si myslím od prvého dňa ukazujú, že chcú byť prínosní.

Čiže tá budúcnosť - politici 21. storočia v koalícii je za Hlas poslanci alebo politici?

Samozrejme, že budem chváliť mojich ministrov, aj keď pevne verím, že každý jeden minister ministerka za vládnu koalíciu odrobiť na tom svojom poste všetko najlepšie ako vie. Ale je pravda, že my čelíme takým výzvam, takým tlakom. Ten svet sa mení tak rýchlo, že nesmieme sa nechať iba vtiahnuť do vnútropolitického súboja a riešiť tu parciálne veci, ako je nejaký zákon alebo nejaká organizačno technická zmena. Musíme hľadieť aj na to, ako nás ovplyvní umelá inteligencia, či nás predbehnú iné mocnosti sveta v moderných technológiách a tak ďalej a tak ďalej. Tam sú veci, kde už musíte byť aj na tepe toho moderna a tých veľkých aktivít a zmien, ktorým svet čelí v tomto období.

Ja som tu mala posadených jednotlivých kandidátov, tak tí akoby vám trošku zazlievali, že z pozície predsedu Národnej rady máte viacej mediálnej pozornosti. Máte pocit, že to nejakým spôsobom využívate vo svoj prospech?

Nemám ten pocit. Viete, ja som na to aj odpovedal už raz niekde, že viete, ale ja som sa v tej politike neocitol, že som sa ráno zobudil, som sa rozhodol, že budem predseda parlamentu. Ja som prešiel politickým súbojom a posledne som musel bojovať ako predseda politickej strany Hlas o naše miesto na politickom nebi Slovenska. A občania nám dali dôveru a získali sme skoro pätnásť percent, čo nás oprávňuje, že sme druhou najsilnejšou koaličnou stranou. Viete, taká je situácia, ja nemôžem teraz kvôli tomu, že som sa rozhodol kandidovať za prezidenta, prestať vykonávať pozíciu predsedu parlamentu. Aj včera o polnoci som sa vrátil zo služobnej cesty v Nemecku, kde som rokoval s predsedníčkou nemeckého parlamentu. Bol som na služobnej ceste na Cypre. Mám kopec domácich vnútorných povinností a treba to prirovnať, ako keď napríklad primátor mesta druhýkrát ide kandidovať za primátora. No tak takisto ako primátor má o niečo inú pozíciu ako jeho vyzývateľ alebo župan. Alebo dovolím si povedať aj pani prezidentka Čaputová. Ak by v tomto momente kandidovala, tak by pravdepodobne mala včera takisto tlačovú konferenciu so svojou partnerkou, prezidentkou Gréckou, ktorá včera navštívila Slovensko. A asi by pani prezidentka neprestala prezidentovať len kvôli tomu, že chce ísť druhýkrát kandidovať.

Keď dostávate teraz tie pozvania na rôzne stretnutia, to dostávate z pozície predsedu parlamentu alebo z pozície prezidentského kandidáta?

Nie, je veľmi málo vecí, ktoré sa týkajú prezidentskej kandidatúry. To sú aj nami organizované aktivity ako strany. Veľa pozvaní chodí aj 3-5 mesiacov dopredu, aby ste ako predseda v kalendári si vyčlenili ten čas. Takže na mnohé aktivity idem ako predseda parlamentu. Aj teraz cez víkend ma čakajú návšteva nejakých závažných podujatí, ktoré budú aj prenášané v televízii, vo verejnoprávnej, ale je to niečo, nad čím som ako predseda Národnej rady prevzal záštitu a idem tam čisto ako druhý najvyšší ústavný činiteľ.

V prípade práve napríklad tej Žiliny, kde ste boli tiež pozvaný ako predseda Národnej rady, tak aj v našej reportáži sa ukázalo, že ste tam rozdávali tie reklamné materiály už ako prezidentského kandidáta. Toto by sa malo stávať alebo nie?

Tam bola dohoda, pretože Jednota dôchodcov Slovenska priamo oficiálne na tomto mieste vyhlásila, že celé vedenie Jednoty dôchodcov Slovenska a štruktúry vyjadrili jednomyseľne podporu mne ako Petrovi Pellegrinimu na prezidentského kandidáta a že má ako organizácia dôchodcov na Slovensku chcú plne podporiť. Takže tam už išlo aj o preklopenie osláv Medzinárodného dňa žien celoslovenských s oznámením podpory mne ako kandidáta, takže tam už áno. To nieslo aj znaky predvolebnej kampane.

Či by sa potom takéto veci nemali dostávať priamo do vášho financovania kampane, keď to síce organizovala aj platila to jednota dôchodcov. To sa týka napríklad aj toho Bardejovu, kde ste boli tiež ako z pozície predsedu Národnej rady, ale rozdávali ste tam napríklad tie kytice práve dámam, ktoré už zaplatil zase Bardejov, že či by sa to nemalo dostať do tých financií?

Všetky tie veci, materiály, ktoré rozdávame, sú hradené zo straníckych peňazí. To znamená aj na Mercantile fotky, nejaké reklamné materiály to všetko hradíme. Samozrejme, že keď ste pozvaný do mesta, do ktorého chodíte už pätnásť rokov, každý boží rok, keď chodíte otvárať jarmok, keď chodíte na deň matiek, chodíte na MDŽ, tak si vás pozvú, aj keby som nekandidoval a na žiadosť pána primátora som mu pomohol odovzdať asi 15 alebo 20 karafiátov v okolí tým dámam, ktoré sedeli v blízkosti toho môjho sedenia v tej športovej hale. Viete, takéto otázky si kladiem aj ja, že či by sme potom akékoľvek podujatie, ktoré je napríklad protest, na ktorom niektorý z protikandidátov je a skandujú sa jeho meno, či ho má vyfakturované vo svojej kampani? Tu my sa musíme riadiť zákonom, musíme sa riadiť zákonom a v tomto ja držím naozaj striktne líniu, aby sa nám náhodou nestalo, že by sme porušili zákon tak ako hovorí zákon o financovaní prezidentskej kampane.

Čiže neobávate sa, že keď sa to bude spätne kontrolovať, že by tam mohol byť nejaký problém, že by to vyhodnotili, že to bolo už neprimeraný zásah do kampane?

Nemyslím si a ja uvidím, do akej miery minieme celý ten rozpočet, ktorý je 500 tisíc eur na prezidentskú kampaň a určite tam nejaká rezerva zostane, v prípade toho, že by ešte niečo mohlo byť použité za nepeňažné plnenie alebo nepeňažný dar tak, aby sa tých 500 tisíc neprekročilo.

Podotýkam, že ste asi včera zachytili, že Transparency International Slovensko vyhodnotilo, že vy vediete najmenej transparentnú kampaň, spomínali tam, že máte teraz momentálne zablokovaný ten transparentný účet a zároveň, že dary zbierate cez neverejný účet, ktorý je asi ten stranícky. Kedysi ste ho ale proaktívne zverejňovali aj tie peniaze, ktoré plynuli práve na tento firemný, to nazvem, ale práve stranícky účet? Prečo ste to neurobili teraz tak, aby ste možno zamedzili tým pochybnostiam o financovaní vašej kampane?

Pochybnosti má len ten, kto tie pochybnosti chce mať a kto ich chce umelo vytvárať. Strana Hlas je pod kontrolou audítorov, dostáva už aj štátny príspevok, a preto musí veľmi, veľmi presne a striktne účtovať o všetkých svojich položkách a nesmie tieto štátne peniaze ani nijakým spôsobom použiť. My používame ten istý režim, ako sme používali počas troch rokov, kým sme vôbec uspeli v parlamentných voľbách cez dary, cez poslanecké príspevky našich poslancov, Národnej rady, ministrov a ďalších členov, ktorí len opakujú ten náš spôsob financovania, aký sme mali doteraz a preto na transparentnom účte je prvých 250 tisíc, ktoré sú kryté darmi a pokračujeme ďalej v hľadaní prispievateľov tak, aby sme aj na ten zbytok kampane mali dostatok zdrojov z členských príspevkov a darov. My sme strana, ktorá má tritisíc členov, ktorí platia členské. Sme strana, ktorá už dnes má svoje postavenie v tom politickom systéme a nájdu sa vždy darcovia. A ja myslím, že tak ako som aj v niektorej televízii prisľúbil, my nebudeme čakať na zverejnenie tých darcov až nasledujúci rok vo výročnej správe, ale priebežne ich už počas kampane po skončení kampane zverejníme, aby neboli žiadne pochybnosti.

Čiže nebude to teraz v tomto prípade nechávať ľudí v napätí celý rok, že či to bolo?

Nerobil som to ani pred parlamentnými voľbami a neurobím to ani teraz, ale momentálne niektoré tie komentáre považujem viac za účelové. Z časti trochu pomôcť iným kandidátom, ale to už tak u nás na Slovensku chodí.

Tie komentáre niektoré sú práve takým spôsobom, že nie je úplne zrejmé, že odkiaľ tie príspevky práve chodia. Čo sa týka práve toho transparentného účtu, tých 250 tisíc a podobne.

Pozrite, ja vám to napríklad poviem, aby neboli. Podľa mňa všetci vedia, že každý z našich členov zakladajúcich v predsedníctve a minimálne jedenástka každý rok mala darovaciu zmluvu na 12 tisíc. Tak keď si zoberiete len týchto jedenástich, ktorí opäť darujú strane napríklad 10 tisíc, tak je to 110 tisíc. Už len od týchto jedenástich členov máme 27 poslancov, ktorých sme požiadali o pomoc opäť štátnych tajomníkov. Takže keď si zhruba predstavíte, že každý aj nejakou menšou čiastkou prispeje a veľmi rýchlo tú sumu dosiahnete a nie je tam za tým žiadna firma, žiaden tajuplný sponzor, ani nijaký človek, ktorý by vzbudzoval kontroverzie. Na to si my dávame veľký pozor.

Len niektorí tí politici, ktorých sme práve takto oslovili aj v rámci reportérskej činnosti, tak oni nevedia, že koľko vám napríklad poslali. Čím si to vysvetľujete?

Každý, kto podpísal u notára zmluvu, tak musí veľmi dobre vedieť, koľko mi poslal.

Tak potom prečo nevedeli odpovedať napríklad?

To sa musíte spýtať ich, ale každý musí zmluvu, aby to aj naši diváci vedeli, musia podpísať u notára zmluvu, že sú to oni a že takú a takú čiastku idú darovať.

V dotazníku ste nám uviedli, tá sa premosťuje na zahraničie, že na politickej scéne chýbajú európski lídri, ktorí viedli Európu v minulosti. Čo vám teda u súčasných lídrov chýba? Prečo hovoríte, že taký líder ako v minulosti už nie je v Európe?

No viete, ja som zažil niekoľko už aj tých európskych rád ako predseda vlády. Mal som kontakt so všetkými lídrami európskych krajín, ale keď to porovnám k ľuďom, ktorí stáli pri zrode napríklad Európskej únie alebo politikom, ktorí stáli na čele Francúzska alebo Nemecka, dlhé roky, to boli štátnici, ktorí keď prehovorili, tak načúval celý svet alebo minimálne Európa. Dnes mi to príde, že každý z tých lídrov háji záujmy tej svojej krajiny a nepredstavuje dnes nejakú ucelenú veľkú víziu, okolo ktorej by sa zjednotili krajiny napríklad Európskej únie. Skôr mám pocit, že dnes ako Európa stojíme na mieste a pozeráme, čo sa deje okolo okolo nás. Akurát, že si dúfam všimneme, že svet okolo nás sa hýbe veľmi rýchlo dopredu a bol by som nerád, aby sme my ako európsky kontinent a Európa a Únia ako taká zostali z nejakého sentimentu, z minulých úspechov tak driemať a nakoniec sa prebudili do toho, že celý svet nás predbehol a my sme zostali pozadu. A to mi dnes takto vychádza a dnes nie je na politickej scéne jeden líder, napríklad spomedzi európskych lídrov, ktorý by mal takú veľkú autoritu, že dokáže riešiť rozpory, ktoré dnes v rámci Európy sú.

Hovoríte, že treba nejakým spôsobom aj sledovať, že čo sa deje okolo nás a čo sa deje okolo nás, je napríklad aj vojna na Ukrajine. Vy teda spoločne so všetkými vašimi koaličnými partnermi zastávate pomoc humanitárnu, nie posielanie zbraní. Môžeme sa spoločne pozrieť, ako ste rozprávali o tej vojenskej pomoci ešte vo februári minulý rok.

"Je našou povinnosťou svojmu susedovi pomôcť aj humanitárne, ale aj technicky. Tiež by sme sa obracali na svojich susedov a priateľov, aby nám pomohli aj v oblasti vyzbrojenia našej armády alebo dodania zbraní, ktoré by nám boli už buď zničené, alebo by nám dochádzali zásoby a asi by sme ťažko pozerali na to, ak by nám niekto odkázal, že prepáčte Slováci, nič vám nepošleme, kapitulujte, prehrajte, hoci sami sa chcete ešte brániť a nechcete vojnu prehrať."

Takto to znie, ako keby sme teraz my odkázali, že prehrajte kapitulujte. Ale keď hovoríte, že predtým ste boli za to pomáhať a teraz už hovoríte, že určite nie.

No, Slovensko už ani nemá čím. To je druhá vec, pretože Slovensko obetovalo značné svoje zbrojné systémy na Ukrajinu a patrí dnes myslím v pomere k HDP neviem, či nie sme na šiestom mieste vo svete v pomere veľkosti krajiny a ekonomiky, koľko sme v objeme pomohli a dnes si už nemôže Slovenská republika dovoliť žiadne zbrane a ukazuje sa a dobre, že hovoríte, pretože musíme sa vyvíjať aj v čase. A to platí, že aj my ako Slovensko, keby sme sa chceli brániť a žiadame od niekoho zbrane, tak by sme ich prijali, keby nám ich poslali. Ale musíme aj rešpektovať, že niekto povie, že nám ich poslať nechce, ale ukazuje sa, že po dvoch rokoch to nepomohlo nejakým spôsobom posunúť výrazne tú frontovú líniu. Každý deň sa tam zabíjajú ľudia, vojaci na jednej aj druhej strane, civilisti, žiaľ, ženy, deti a nikto sa ani len nepokúša o nejaké mierové rokovania, alebo aspoň o dočasné zastavenie tých bojov. Stále sa len hovorí, treba poslať techniku. Už sa začína hovoriť, že s technikou už treba aj vojakov tam poslať. Preto v tomto absolútne zastávam názor, že nemáme tam poslať žiadneho vojaka. Ako prezident by som ako vrchný veliteľ síl Slovenskej republiky nikdy nesúhlasil s vyslaním slovenského vojaka na Ukrajinu za týchto okolností.

Práve to, že dávala Európa zbrane na Ukrajinu, nepomohlo tomu, že nie je Ukrajina ešte stále dobitá? Lebo tá vojna je teraz tak dlhá práve preto, že sa dokáže Ukrajina brániť.

Otázka je ale, že keď sa bude pokračovať len v tomto formáte vojenského podporovania a absolútne sa nebudeme snažiť o aj mierové rozhovory, tak mám obavu, že o rok takto sa tu znovu stretneme v diskusii a budeme hovoriť, že tá situácia je o nič výrazne iná. Akurát, že bolo zabitých ďalších niekoľko desiatok tisíc ľudí a to neviem, či je to správne, po čom by sme mali volať. Mrzí ma a naozaj si neviem vysvetliť, ako je možné, že krajina ako Slovensko je kritizovaná zo strany niektorých západných krajín len kvôli tomu, že si dovolíme hovoriť o mieri.

Ale tak o miery hovorí každá jedna krajina si vyhradili voči tomu, čo tu rozpráva práve aj naša slovenská vláda. Dokonca aj Česká republika hovorí, že aj oni chcú mier, ale zároveň si myslia, že treba pomáhať aj vojensky. Ale áno, aj tie mierové rokovania nevylučujú. Ešte sa chcem k tomuto spýtať, lebo vy ste spomínali práve tých vojakov poslať na Ukrajinu. Asi ste zachytili, Emmanuel Macron sa vyjadril, že Robert Fico odhalil nejaké vnútorné informácie, ktorým mohol pomôcť napríklad Rusku, že je vlastne ruským spojencom. Tieto informácie ohľadom toho vysielania vojsk, to mala byť vraj nejaká interná diskusia, ktorá sa nemala dostať von a prezradil to vlastne takýmto spôsobom Robert Fico.

Viete čo? To si vôbec nemyslím. Premiér zareagoval veľmi správne, keď nás hneď ráno, potom ako zistil, čo bude predmetom rokovania u Emmanuela Macrona, povolal na rokovanie vlády...

Vás, ale prečo verejnosti to povedal?

Pretože prezentoval verejne postoj vlády, ktorá sa rozhodla, že nepošle na Ukrajinu žiadnych vojakov. A preto musel ozrejmiť, prečo prijímame také rozhodnutie. Hneď na druhý deň ale rovnaké vyhlásenie dali aj iní štátnici.

Áno, ale oni rátali s tým, že to bude prerokované za zavretými dverami a nepôjde to von, aby to nejakým spôsobom nepomáhalo ruskej strane.

To, že poviete, že pošlete vojakov, neviem, čo to pomôže.

Neviem, že sa rozhoduje práve na európskej úrovni o možnosti vyslania vojakov.

Ak niekto prezradil, tak neviem, či to nebol teraz minister obrany poľský, ktorý poďakoval verejne krajinám NATO, ktoré už sú na území Ukrajiny.

Aj to je kritizovaná vec, samozrejme.

Plus, ak niekto niečo vyzradil, tak sú to uniknuté debaty predstaviteľov vojenskej Luftwaffe o tom, či teda koľko by bolo treba rakiet na zničenie keltského mosta. Takže ak tu niekto únikom informácií prezrádza veci, tak to určite nie je náš premiér, pretože ten len vo všeobecnosti povedal, že sa má hovoriť aj o eventuálnej možnosti do budúcna vyslať vojakov, kde povedal jasne, že Slovensko nevydá alebo nevyšle vojakov na na územie Slovenskej republiky. A ja opakujem, v prípade zvolenia za prezidenta by som takisto ako vrchný veliteľ ozbrojených síl nesúhlasil s vyslaním slovenských vojakov na Ukrajinu.

Tak to len naši partneri vyhodnocujú ako zverejnenie nejakých tajných informácií, ktoré mali ostať iba medzi premiérmi európskych krajín?

Nemyslím si. A ešte raz hovorím, včera dokonca nemecký parlament hlasovaním odmietol vyslať aj špeciálne balistické rakety aj nemeckých vojakov na územie Ukrajiny. Takže v tomto postoji v tomto postoji nie sme my osamotený. A skôr mne osobne vadí, že mnohé iné krajiny majú rovnaký postoj k situácii a riešeniu ako Slovensko, ale na Slovensko nejakým spôsobom aj za prispenia domácich politických síl, ktoré radi chodia očierňovať Slovensko do zahraničia, sa to zahraničie nejakým spôsobom snaží využiť.

V tejto chvíli sa nám minul aj náš spoločný čas, týchto 20 minút, ale ešte stále máme tú jednu rubriku, je to rubrika Podpísal by som, súhlasil by som, poďme sa teda pozrieť na to.

Nech sa páči. Pán predseda, ja by som vás poprosila teraz, aby ste odpovedali jednoducho áno alebo nie? Predpokladám, že niektoré otázky by vás mohli navádzať povedať aj dlhšiu odpoveď.

Poviem.

Ja vás potom zastavím ale v tom prípade, poďme teda na to.

Keby ste boli prezidentom, podpísali by ste registrované partnerstvá? Ak to nebude väčšinové želanie spoločnosti, tak nie.

Podpísali by ste odluku cirkvi od štátu? Nie.

Podpísali by ste sprísnenie interrupcií? Nie.

Podpísali by ste novelu Trestného zákona v tej pôvodnej podobe, ktorou prešiel parlamentom? Áno.

Podpísali by ste, ak by ste mali na stole zásadnú zmenu systému vládnutia napríklad práve z parlamentnej na Prezidentskú republiku? Nie.

Dali by ste individuálny súhlas s bojovaním Slováka za iný štát? Nie.

Keby ste mali na stole vyhlásenie klimatickej núdze, podpísali by ste to? Nie.

Podpísali by ste zákon, ktorý by mimovládne organizácie označil za zahraničných agentov? Áno

Dodatočne vymenujete Pavla Gašpara za šéfa SIS? Áno.

A posledná otázka, podľa vás patria ruskí hokejisti na majstrovstvá sveta? Môj osobný názor je, že hokejisti slovenský hrajúci v KHL patria do reprezentácie slovenskej reprezentácie. Áno.

Ďakujem veľmi pekne, že ste zodpovedal aj tieto otázky.

Ďakujem aj ja za pozvanie.

No a ďakujeme aj Vám, že ste sledovali reláciu Kreslo pre kandidáta a verím, že aj postupným predstavením kandidátov ste dostali odpovede na otázky, ktoré ste mali predtým, ako jednému z nich hodíte svoj hlas.