Skoro jasno
11°
Bratislava
Valér
18.4.2024
Kreslo pre kandidáta: Milan Náhlik
Zdielať na

Kreslo pre kandidáta: Milan Náhlik

BRATISLAVA / Už na budúci víkend si volíme v prvom kole nového prezidenta. O post chce zabojovať 11 mužov a každého z nich si aj my pozývame do nášho štúdia. Tentoraz prišiel do relácie Kreslo pre kandidáta Milan Náhlik. Vek 47 rokov. Príslušník policajného zboru. Je ženatý a má tri deti. Kandiduje, lebo ako prezident Slovenskej republiky bude vedieť viac pomôcť ľuďom, než z pozície radového príslušníka Policajného zboru.

Dobrý deň, vitajte v našej relácii Kreslo pre kandidáta.

Dobrý deň, pozdravujem všetkých divákov televízie JOJ.

JOJ 24 v tomto prípade a zároveň v tejto chvíli štartujeme aj našich 20 minút na rozhovor. Je to teda čas, ktorý má každý jeden kandidát. Poďme teda na to. Ako konkrétne chcete pomôcť ľuďom z pozície prezidenta, keďže hovoríte, že takto pomôžete im viac? Prezident má do istej miery obmedzené kompetencie.

Z môjho uhla pohľadu tie kompetencie nie sú až také zlé ako častokrát iní aj protikandidáti to takto zvyknú prezentovať. Ja si viem živo predstaviť, že tie kompetencie využijem v plnej miere a v takej úrovni, že by skutočne ľudia, ktorí teda očakávajú, že prezident bude stáť na ich strane, to budú reálne cítiť.

Vieme niečo konkrétne povedať, že akým spôsobom chcete pomôcť?

No minimálne tým, že nebudem podpisovať zákony, ktoré prídu z dielne vládnych strán a ktoré zjavne budú v neprospech občanov.

Hovoríte teda o tom, že tie kompetencie vnímate, že sú dostatočné? Napriek tomu ste správne povedali, že viacerí kandidáti hovoria napríklad o podpore práva veta. Vy si viete predstaviť, že práve to veto by bolo nejakým spôsobom umocnené, napríklad zvýšením kvóra v Národnej rade?

Takto, samozrejme, tie kompetencie si viem aj ja predstaviť, že by boli troška širšie. Napríklad pre mňa by bolo veľmi dobré, ale nemyslím si, že len pre mňa, ale pre všetkých kandidátov za prezidenta, ak by sa kompetencie rozšírili napríklad minimálne o možnosť zákonodarnej moci, keď je niekto volený napriamo ako v tomto prípade, prezident Slovenskej republiky, má veľmi silný mandát od ľudí, tak prečo by nemohol do Národnej rady predkladať napríklad nejaké zákony? Čiže v tomto smere ja si viem úplne živo predstaviť, že táto kompetencia by mohla tvoriť niečo nad rámec toho, čo už dneska v tých kompetenciách ukotvené je.

Vy ste nám do dotazníku nechceli uviesť presný politický vzor, ktorý máte, ale napísali ste tam, že tí, ktorí stoja za svojim národom. Predsa len sa opýtam, že kto sú teda vaše vzory politikov?

Tých politikov je v rámci súčasnej geopolitickej situácie viacero. Sú to vždycky samozrejme ľudia, ktorí vedia, kde je ich miesto, kde majú svoje korene, kde majú ten svoj národ a kde majú byť silní, v akých momentoch, ktoré si samozrejme potom aj vyžadujú.

Viete nám povedať mená?

Tak ja sa netajím tým, že sú to lídri, ktorí naozaj dneska možno nepoužívajú v mainstreame nejakú silnú povesť a sú vytvárané také protispoločenské nálady voči nim. Ale napríklad prezident Putin je človek, ktorý vyslovene stojí za svojím národom v dobrom aj v zlom.

Na toto priamo nadviažem, pretože naopak, v tom dotazníku ste nám napísali, kto je podľa vás najvplyvnejší európsky líder. Tam ste konkrétne uviedli Vladimíra Putina. Prečo si myslíte, že je v rámci Európy najvplyvnejší?

No predstavuje obrovskú silu, silu veľmoci, ktorá momentálne je pod paľbou nejakých snáh spochybniť silné geopolitické postavenie Ruskej federácie. Ale pravda je taká, že aj napriek týmto všetkým krokom, ktoré kolektívny Západ robí voči Ruskej federácii, Ruská federácia rastie. Má rast hrubého domáceho produktu, úplne brutálny oproti napríklad rastu hrubého domáceho produktu Európskej únie. Sankcie, ktoré sú na Rusko vyvíjané už niekoľko tých balíkov bolo, či bolo 10 alebo koľko tých balíkov, proste nefungujú a aj napriek tomu ruská ekonomika vôbec nekrýva tak, ako to bolo naplánované, práve naopak, ide svižným krokom. A čo je, čo je úplne úplne dôležité pre Ruskú federáciu, že tieto sankcie v konečnom dôsledku ich postavili na nohy. Minimálne čo sa týka ako takej sebestačnosti.

Hovoríte, že oni majú ohrozené nejaké geopolitické postavenie podľa toho, ako ho vníma verejnosť. Pravda ale je, že on naopak ohrozuje nejaké postavenie iného zase štátu, v prípade Ukrajiny.

Pani moderátorka, veľmi viem dobre teraz, k čomu smeruje vaša otázka. Áno, od osudného dňa, kedy teda ruské vojská vstúpili na územie Ukrajiny, tak ten kolektívny západ sa snaží vytvoriť akúsi takú mienku, že proste Rusko je jediný agresor v tomto konflikte. Ale ja v tomto smere vnímam celú situáciu troška v širšom kontexte, pretože dôvody, kvôli ktorým vojna vznikla, sú oveľa hlbšie a začali vznikať oveľa skôr, než noha ruského vojaka vkročila na územie Ukrajiny.

Agresor je vždy krajina, ktorá prekročí územie pre nejaký vojenský konflikt. V tomto prípade viaceré krajiny uznali, že ten agresor je Rusko. Napríklad aj naša vláda, v konečnom dôsledku aj súčasná.

To uznáva to, čo uznali niektoré vlády, to je ich vec, to je ich stanovisko. Ja ako občan sa na to pozerám zo svojho uhla pohľadu a vyhodnotím situáciu tak, vyhodnocujem, že keď vidím, že je niekde konané alebo páchané absolútne bezprávie, brutálny teror, vraždy, zabíjanie, prenasledovanie a keď tí ľudia čakajú pomoc a tá pomoc sa odnikadiaľ nedostavuje, no tak potom samozrejme je dôvod na to, aby prišiel niekto urobiť poriadky, zakročiť voči tomuto teroru, zabíjaniu a prenasledovaniu. Teda ak to vy vyhodnocujete ako agresívna politika, tak žiaľbohu.

Nevyhodnocujem, hovorím, ako k tomu pristupujú štáty.

Zastávate tento názor, prezentujete tento názor a osobne si myslím, že to je...

Hovorím tu o faktoch, ktoré sú dané v rámci krajín, ktoré vyhlásili Rusko za agresora.

Aké sú fakty? Fakty sú také, že niekto teraz vykonštruuje nejaký nejaký záver, že toto je tak a takto sa to bude prezentovať. Ale realita je úplne iná. Realita je taká, že naozaj tí ľudia potrebovali pomoc a žiadne medzinárodné spoločenstvo rusky hovoriacemu obyvateľstvu na Ukrajine na pomoc neprišlo. Keby tam nedošla armáda, teda pod velením ruských generálov, tak dodnes a by som povedal tam je genocída najhrubšieho zrna.

Ani genocída nebola potvrdená. Boli tam nezávislí pozorovatelia. Posuňme sa ale od tejto témy ďalej.

Nezávislí pozorovatelia, ale akí? Kto ich tam vyslal? Určite Ruská federácia nie, týchto nezávislých pozorovateľov.

Nezávislí pozorovatelia sú práve nezávislí tým, že to nie je ani zastúpenie jednej krajiny, ktorej sa to týka.

Ja vám môžem spochybniť túto nezávislosť.

Zároveň ja rešpektujem váš názor, na ten som sa pýtala. Ďakujem veľmi pekne. Môžme sa teda posunúť ďalej. Poďme sa spoločne pozrieť vy teda kde vidíte naše zahraničné ukotvenie, pretože v tomto máte teda jednoznačný názor.

Jednoznačný názor je, že...

Môžeme sa pozrieť na dokrútku, to som chcela povedať.

Čo takto vystúpiť zo Severoatlantickej aliancie? A odísť preč z tohto spolku krvilačných jastrabov. Toto je jasný odkaz pre všetkých roduverných Slovákov.

No minimálne vidíme, že mušku máte dobrú. V tomto prípade môžeme postupne rozobrať, pretože boli tam spomenuté dve organizácie, voči ktorým máte výhrady. Začnime teda Európskou úniou. Vy tam hovoríte, že tu nie sú teda roduverní ľudia, ktorí chcú zostať v Európskej únii. Takto to máme chápať, alebo môžete vysvetliť, ako ste to mysleli?

Ja som to myslel tak, že dneska ľudia sú klamaní. Veci, ktoré by mali mať nejaký názov, nemajú ten svoj pravý názov a stále sa tu podsúvajú nejaké hypotézy o tom, ako by to bolo správne, aby sa to robilo a tak ďalej a tak ďalej. Ale podstata veci je taká, že dnes Európska únia ani zďaleka nepredstavuje to, čo mala tvoriť, na čom bola postavená tá myšlienka Európskej únie. A vidíme to v mnohých mnohých aspektoch spoločenského života. Keď si zoberiete, že pred dvadsiatimi rokmi sme vstupovali do Európskej únie a sú tu, boli sme tam s takými ideálmi, s takými snami a strašne silnými víziami, že sa tu budeme mať strašne dobre, že proste zachvíľu dobehneme Švajčiarsko a neviem čo všetko možné, tak si musíme dneska pozrieť, aká je pravda. Musíme si tú pravdu dať pred zrkadlo, pred seba a skutočne si dať čistého vína a povedať si, že toto je na míle vzdialené od toho, čo sme si vysnívali. Za dvadsať rokov od vstupu do Európskej únie, keď si zoberiete, že v tom čase zhruba 30 tisíc Slovákov pracovalo v zahraničí, tak po dvadsiatich rokoch dneska v zahraničí pracuje viac než 300 tisíc Slovákov alebo teda občanov Slovenska, tak niekde je asi chyba, niekde to asi nefunguje.

Nie je tá chyba u nás doma, že nedokážeme si udržať týchto ľudí?

Ale veď pozrite sa, to neni chyba u nás. Chyba je v tom, že nám tu nikto ani nedovolí, aby sme boli silný hráč, aby sme boli ekonomicky rovnocenný partner voči silným štátom, ktoré držia taktovku v Európskej únii. Vy si myslíte, že elitári z Európskej únie by nám dovolili, aby slovenská zdravotná sestra zarábala toľko, koľko zarába zdravotná sestra v Rakúsku, aby slovenskí policajti...

Nám ale nevstupujú do platov. Je to o našich zákonoch a ekonomike.

Ale vstupujú, veď všetko je riadené z Bruselu, všetko je riadené z Bruselu. Pozrite sa, možno vy budete tvrdiť niečo inšie, ale skutočnosť je taká, že všetko je riadené z Bruselu.

Máte na to dôkazy, že plat našej zdravotnej sestry určuje Brusel?

Už aj v malom prípade, keď si niektorý štát národný štát v rámci tej Európskej únie dovolí povedať nejaké nesúhlasné stanovisko, alebo nedajbože sa postaviť na zadné, keď takto expresívne môžem povedať, no tak tým pádom nastúpi proces nátlaku, vydierania a skutočného zastrašovania. A typický príklad je skutočne aj dnešný obraz, ktorý nastal pri schvaľovaní 50 miliardového balíka, eur, pre Ukrajinu, kde si suverénny štát z tohto spoločenstva povedal jasné nie, že nechceme podporovať vojnu na Ukrajine. Čo nastalo? Viete, čo nastalo? Nastal absolútny nátlak na Maďarsko, mafiánskymi praktikami, že sa zlikviduje mena, že proste sa vyženú investori, že sa zruší hospodárstvo a ďalšie procesy, ktoré by do takej miery ochromili, doslova ochromili fungovanie štátu, že Maďari pod váhou týchto tlakov museli sa podvoliť.

Máte pocit, že Viktor Orbán je človek, ktorý by sa podvolil pod nejakým nátlakom? Nemalo by to byť opačne, že on si niečo získal naopak tým?

On tým nezískal nič, pokiaľ viem. Jediní, kto získali, boli znova ľudia, ktorí parazitujú na vojne, ktorí živia túto vojnu, ktorí týmto procesom napĺňajú svoje geopolitické zámery.

Ešte v tejto otázke mňa osobne zaujíma aj to, že či naozaj nevnímate to, že vďaka Európskej únii sme tu dokázali naštartovať našu ekonomiku, naozaj skutočne približne 80% toho, čo my vidíme na okolí nás, či sú to už aj obyčajné, nejaké preliezky, parky a podobne, sú práve financované z eurofondov. Keď vystúpime, tak čo sa potom udeje?

Pani redaktorka, čo si vy môžte pamätať z čias, kedy tu Európska únia ani ešte nebola? Čo si môžte pamätať?

Ďakujem, že vyzerám mlado, ale nie som až taká mladá.

Ja vám poviem ja vám poviem veľa ľudí. Veľa ľudí sa snaží vytvoriť obraz, že my sme tu behali po palma, že sme žili v jaskyni alebo ja neviem čo všetko.

Mali sme ale pomalšiu ekonomiku.

Nemali sme. Počúvajte ma. Ja to môžem povedať v konkrétnych číslach. V roku 2004, keď sme vstupovali do EÚ, mali sme štátny dlh vo výške 17 miliárd eur. Koľko máme dneska? No skúste povedať, koľko máme dneska?

Približne 60 miliárd.

No oveľa viac, máme až 80 miliárd dolárov. Vtedy sme mali 17 miliárd, dneska to je až 80 miliárd.

Lenže to zadlžujú vlády, nie Európska únia.

Ale prečo zadlžujú?

To by sme chceli zistiť aj my, samozrejme, ako novinári.

Ja vám poviem ten mechanizmus. To je celé postavené na podvode. Napríklad dneska sú tu strašné miliardy z plánu obnovy. To vám nemusím hovoriť, čo to je plán obnovy. Sú to stovky miliárd, ktoré ale samozrejme Európska únia nemá. Ona si tieto peniaze musí požičať. No a požičiava si ich kde? Na finančných medzinárodných trhoch, kde aj Slovenská republika, ako člen Európskej únie, garantuje záväzky voči ďalším postupom.

Pán Náhlik, prepáčte, ale asi viete, ako sa financuje Európska únia, že tam dávajú členské štáty príspevky.

Samozrejme, že to viem.

Slovenská republika je čistá prijímateľ, to znamená, že dostáva päťkrát viac, než dáva.

Ľudia žijú v omyle, neni im povedaná, pravda. Kto to bude splácať tieto peniaze? Kto a kedy to zaplatí tieto peniaze?

No ďalšie generácie. A zároveň je to komunikované veľmi transparentne, že ide aj o pôžičky, aj o granty.

Ja mám tri deti.

Pán Náhlik, môžeme sa posunúť?

Viem, že moje deti to nesplatia. Ani deti mojích detí nesplatia tieto peniaze.

Všeobecne je to o tých vládach, akým spôsobom pristupujú k verejným financiám a či dokážu znižovať dlh samozrejme. Poďme sa posunúť ďalej. Zároveň ste hovorili aj, že aj z vystúpenie z NATO by bolo niečo, čo by ste považovali za správne, keby sme si pustili ešte ďalšiu časť práve tej dokrútky, kde ste hovorili o NATO, tak ste ju nazvali nazvali aj diablovým spolkom. Nemáme momentálne celú túto, ale iba hovorím, že čo tam ďalej odznelo. Tak sa vás chcem na to spýtať, či si môžeme dovoliť nebyť chránený takýmto veľkým partnerom ako je NATO? Zároveň s tým, že momentálne nemáme nejakú veľkú armádu. Keby sme chceli byť neutrálna krajina, museli by sme aj to zabezpečiť.

A kto by nás mal napadnúť, pani moderátorka?

Ktokoľvek môže.

Kto by nás dneska napadol? Prosím vás.

Sa hovorilo, že ani Ukrajinu nikto nenapadne.

Vo svete absolútnej globalizácie, kde všetko so všetkým je prepojené, no povedzte mi konkrétny štát, ktorý by nás mal napadnúť.

Ja hovorím, že ani Ukrajinu hovorili ľudia, že nikto nenapadne a napadli ju.

No dobre, ale o Ukrajine sme sa bavili pred chvíľou a skutočné dôvody vojny na Ukrajine sú úplne niekde inde.

Ale zároveň viete sám, že aj Vladimir Putin hovoril ešte pred tou inváziou, že určite nebude napádať Ukrajinu. Stalo sa to. Čiže momentálne k tomu nemáme agresora, ktorý by prišiel zaútočiť na Slovensko...

No dobre, ale predtým, než sa toto stalo, boli predsa aj iné dôvody, kvôli ktorým sa hovorilo, že vojna nebude. Boli to minské dohody, ktoré neboli dodržané...

Ale neboli dodržané ani Ruskom, už o deň na to sa ruské vojská pohybovali...

Pani Merkelová jasne priznala, že minské dohody slúžili len na to, aby ten čas, ktorý bol nevyhnutný na to, vyzbrojiť Ukrajinu, podržal ruské vojská vzadu, aby sa nemohlo stať, že zrazu...

Ani jedna strana nedodržiavala minské dohody. Toto musíte uznať, že ani jedna to nedodržiavala. Ja sa teraz momentálne pýtam práve na to NATO.

No ja som sa k tomuto spoločenstvu členských štátov NATO vyjadril jasnou rétorikou. Za tou si stojím a stále aj stáť budem. Za mňa táto aliancia je spolok krvilačných jastrabov, ktorí doslova a do písmena posúvajú svoje hranice smerom k Ruskej federácii. Aj napriek tomu, že v minulosti boli dohody medzi veľmocami, že sa NATO rozširovať nebude.

Neboli písomné, neboli písomné, boli ústne dohody.

Dnes vidíme, že NATO skutočne robí agresívnu politiku v počte zvyšovaní základní, posúvaní sa tých hraníc ďalej a ďalej smerom na východ. A k tej eskalácii napätia, kde je jasnou rečou vidieť aj rôznych tých v mnohých prípadoch, že NATO neni až také nevinné, čo sa týka nejakého vyšetrovania konfliktu. Takže robiť tu teraz iba jedného súpera z tejto tejto pomyselnej konfrontácie agresorom a z druhého robiť anjela je veľmi nepekné.

My sme sa bavili o Ukrajine, tak na Ukrajine určite NATO nie je agresor. Agresor je krajina, ktorá zaútočí.

Počúvajte ma, vy si myslíte, že na Ukrajine nie sú jednotky NATO?

Boli tam pomocné, podporné sily po roku 2014.

Čo má čo robiť vojenská aliancia...

Je to asi na dohode štátov, že či chcú nejakým spôsobom tam mať alebo nie.

Boli dohody, ale dodržané neboli.

A môžem sa spýtať, vy si myslíte, že krajina nemá právo sa sama určiť, že k akým spolkom chce patriť?

Samozrejme, že má právo, ale nič, nič to neznamená, alebo respektíve to neznamená, že má právo na to vraždiť iných oponentov.

A Rusko má právo potom vraždiť na Ukrajine civilistov?

Kto začal to vraždenie?

Rusko zabralo Krym.

Rusko tam prišlo na ochranu s ľudí s ruskou národnosťou. Oni tam nechceli nič iné, len to.

Je to Váš názor, pán Náhlik. Bolo to samozrejme omnoho širšie dôvody, ktoré som k tomu viedli, ale faktom je, že jedna jediná krajina prekročila hranice, aby zaútočila. Nie NATO.

Jedna jediná krajina? Čo robili Spojené štáty americké?

Hovoríme o Ukrajine.

Vy ste povedali, že jedna jediná krajina na svete...

Ja som nepovedala na svete. Vy tu zavádzate momentálne, pán Náhlik.

Hovorím, že keď chcete byť strašne objektívna, podsúvať ako predstaviteľka mainstreamu objektívne správy, tak si treba skutočne dať fakty, povedať povedať, že Spojené štáty americké proste svojvoľne prekračujú hranice cudzích štátov, tam to narušujú, keď to takto berieme, tie medzinárodné zmluvy a dokonca bez mandátu NATO, že idú chrániť svojich vlastných krajanov, svoje vlastné obyvateľstvo. Rusi mali morálne právo v tomto prípade, tam boli vraždení rusky hovoriaci ľudia na to, aby tam vstúpili a urobili ochranu. A zabránili ďalšiemu vraždeniu.

Pán Náhlik, sa tu cyklíme. Sú to rozdielne názory. Váš názor samozrejme rešpektujem, vyslovili ste ho teraz, v tomto prípade, ale zase treba povedať, že aj iní ľudia majú zase iné názory.

Ďakujem, že to rešpektujete.

Poďme sa vrátiť ešte k tomu NATO. Vieme si to dovoliť, mať približne 8 miliárd ročne dávané práve na armádu? 6 až 8 je približne odhad.

S týmto výpočtom pofidérnym som sa už stretol, už neviem, v akej to bolo diskusnej relácii.

Ministerstvo obrany urobilo tento výpočet práve. 

Dobre, pod koho taktovkou to robilo? Kto bol vtedy pri moci, kto to robil?

Bola to úradnícka vláda.

Presne tak. Čiže boli to ľudia, ktorí sú ukotvení hodnotovo s týmito štruktúrami. Slovensko NATO nepotrebuje.

Nepotrebujeme vôbec?

My ho nepotrebujeme. NATO potrebuje Slovensko a to z mnohých dôvodov, To si treba uvedomiť. No a pokiaľ sme pri financovaní, si zoberte, že my máme isté záväzky voči tejto aliancii a to sú nemalé záväzky.

2 percentá HDP by sme mali dávať.

No áno, samozrejme. Zoberte si minulý rok, aké obrovské miliardy sa vynaložili v rámci týchto záväzkov. Kúpili sme nezmyselné stíhačky, kúpili sme nezmyselnú obrnenú techniku a to sú tiež strašné miliardy.

Nie je ale dobré, že si chceme zlepšovať našu obranyschopnosť? Lebo to je vlastne ten tlak NATO na našom území, aby sme si my tu zabezpečili aj nejakú vlastnú obranu.

Keď hovoríte o dobrej obrane, prečo sme dali preč S-300?

Už neboli hlavne zapojené batérie v tomto prípade.

To bol plne funkčný protivzdušný systém, v stovkách miliónov eur.

Ale nechránil ani celé územie. Potom, keď nám došli vlastne tie výpomoci, tak bolo väčšie územie chránené.

Stovky miliónov eur, ktoré teraz nemáme a ktorý si budeme musieť nejakých neviem akým zázrakom ale zadovážiť, lebo teraz nemáme nič.

A nie je dobré modernizovať našu armádu, keď tu máme 60 a viacej rokov staré stroje?

Ja som zástanca toho, že ak modernizovať armádu, tak ju modernizovať, ale nie ako členský štát NATO, kde mi niekto rozkáže, teraz musíte kúpiť stíhačky F-16, teraz musíte kúpiť fínske obrnené stroje a takto. Toto a toto. Toto neni slobodné rozhodnutie. Toto neni cesta vlastného sebaurčenia. Veď to je čistý diktát, toto.

Máme poslednú necelú minútu.

Už iba minútu? Neskutočné.

Áno. Čas naozaj dokáže rýchlo utekať. Môžete teda povedať, akým chcete byť prezidentom? Chcete byť prezidentom pre každého?

Prezidentom, budem takým, aký som kandidát. Som ľudový kandidát. Som kandidát na prezidenta, ktorý nemá žiadne finančné krytie, nemá politické krytie, nemá mediálne krytie. Jediný mandát, ktorý som dostal, mi dala ulica. To znamená, že občan a toto je to, čo budem prezentovať a plniť ďalej. Stáť za občanom. Budem ľudový kandidát.

Čiže to znamená, že keď bude nejaký zlý zákon, tak sa vždy ozvete?

Samozrejme, jednoznačne. Keď mi dajú podpísať nejaký paškvil, len tak ho zmetiem zo stola. Ja som neni človek, ktorý bude pokrikovať iba preto, že tam je vláda, ktorá možno má nejaké hodnotové, názorové prieniky. Práve naopak, ja sa silno budem vyjadrovať jak k vnútroštátnym záležitostiam...

Máme koniec našej 20 minútovky.

To ma mrzí.

Ale naozaj tu bolo jednoznačne jasné, aké máte zameranie, postavenie a hodnotový rebríček. Ale týmto ešte nekončíme, pretože máme tu ešte tú jednu rubriku, ktorú má každý jeden z našich kandidátov. Je to rubrika: Podpísal by som, súhlasil by som. Poďme sa teda pozrieť na tie otázky. Toto je svojím spôsobom asi najťažšia rubrika, pretože tu po vás chceme, aby ste odpovedali len jednoducho áno alebo nie. Predpokladám, že niektoré otázky vás budú zvádzať rozviesť ich, ale ja vás trošku stopnem. Takže poďme na to.

Súhlasili by ste a podpísali by ste registrované partnerstvá? Nepodpísal a nesúhlasil.

Podpísali by ste napríklad odluku cirkvi od štátu? Áno, viem si to predstaviť. Som veriaci, verím v Boha, verím v Stvoriteľa, ale viem si predstaviť, že za istých okolností by som toto podpísal.

Boli by ste za sprísnenie interrupcií? Každý extrém je zlý, čiže zákon musí byť vyvážený.

Podpísali by ste novelu Trestného zákona v takej podobe, ako prešiel parlamentom? Nie.

Boli by ste za zásadnú zmenu systému vládnutia? Tu sa bavíme napríklad prechod od parlamentnej republiky k prezidentskej. Zmena volebného systému a celkovo... Čiže nie? Nie, som chcel povedať, že viem si tiež predstaviť, že by sa nejakým spôsobom upravil aj takýto zákon. Dobre. Ďakujem veľmi pekne.

Dali by ste súhlas s individuálnym budovaním Slováka za iný štát? Slováci by mali bojovať za Slovensko. Čiže nedali by ste súhlas, keď by došla taká žiadosť? Ešte raz, v každom Slovákovi musí driemať potreba bojovať iba za Slovensko. Čiže odpoveď je nie v tomto prípade.

Vyhlásili by ste, ak by ste mali taký zákon, ktorý hovorí o klimatickej núdze? Nie.

Podpísali by ste zákon, ktorý by mimovládne organizácie označil za zahraničných agentov? Nie.

Keď by ste boli prezidentom a dostal by sa opäť na stôl menovanie Pavla Gašpara za šéfa SIS, vymenovali by ste ho? Ja som sa k tomuto vyjadroval a poviem znova: je to čisté rodinkárstvo. Toto by som nepodpísal.

A ešte máme poslednú otázku. Patria ruskí hokejisti na majstrovstvá sveta? Určite áno.

Ďakujem veľmi pekne, že ste zodpovedali tieto naše otázky. Ďakujem pekne aj ja. Ďakujem aj Vám, diváci, že ste sledovali reláciu Kreslo pre kandidáta. Zajtra doň zasadne Andrej Danko.

Súvisiace články

Najčítanejšie