Kreslo pre kandidáta: Marián Kotleba

Zdielať na

5.3.2024 Kreslo pre kandidáta - rozhovory s prezidentskými kandidátmi

Kreslo pre kandidáta: Marián Kotleba

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Marian Kotleba, 46 rokov, povolaním politik. Je Rozvedený a má jedno dieťa. Kandiduje podľa svojich slov, lebo história nám ukázala, že zatiaľ boli vždy na pozícii prezidenta SR (okrem prezidenta Dr. Jozefa Tisa) len bábky, ktoré niekedy viac, inokedy menej poslúchali príkazy a želania globalistov. Chce byť druhým skutočne slovenským prezidentom, ktorý zo Slovenska spraví opäť suverénny a hrdý štát.

Marián Kotleba 46 rokov, povolaním politik. Je rozvedený a má jedno dieťa. Kandiduje, lebo nám história ukázala, že zatiaľ boli vždy na pozícii prezidenta okrem doktora Jozefa Tisa len bábky, ktoré niekedy viac a inokedy menej poslúchali príkazy a želania globalistov. Chce byť druhým skutočne slovenským prezidentom, ktorý zo Slovenska spraví opäť suverénny a hrdý štát. Pán Kotleba, vitajte u nás v relácii Kreslo pre kandidáta.

Pán Kotleba, vy ste už vlastne v tom dôvode, prečo idete kandidovať, spomínali, že chcete byť druhým skutočne slovenským prezidentom.

Spomínate Jozefa Tisa? Zároveň v tom dotazníku, ktorý ste nám vypísali, ste ho uviedli ako svoj vzor zároveň aj Gustáva Husáka.

V prípade pána Tisa naozaj vám neprekážajú udalosti, ktoré sa udiali počas druhej svetovej vojny?

To bolo potom. Ja pána prezidenta Tisa vnímam ako symbol získanej slovenskej štátnosti. Nie ako symbol druhej svetovej vojny alebo toho, čo sa celkom dialo počas tých vojnových rokov. To musíme oddeľovať, my musíme byť hrdí na svoju štátnosť. My si musíme brať príklady napríklad z Maďarska, kde jednoducho štátnosť je nedotknuteľná. Štátnosť je najvyšší najvyšší pilier národa. Je to niečo, po čom každý národ prirodzene túži. Preto, pán prezident Tiso bol ten, kto naplnil slovenskú štátnosť.

Ako sa to dá ale oddeliť, keď predsa len podpisoval aj deportácie Židov?

Veď hovorím, že tie veci, ktoré sa udiali potom jednoducho už nie sú všetky pozitívne. To je samozrejmá vec a veci, ktoré boli zlé, tak treba jasne pomenovať. Ja som mal veľmi dlhú reláciu na Západoslovenskej televízii, kde som to jasne povedal. Každý si to môže nájsť a myslím, že tie názory budú jasné. A čo sa týka pána prezidenta Gustáva Husáka, tak ten je zase symbol tej budovateľskej časti socializmu, ktorú ja som ešte zažil, kedy sa budovala spoločnosť, budovalo naozaj vo veľkom to, čo sa dnes 30 rokov už rozkráda.

Čiže dokážete vy oddeliť osobnosť od tých aj hrozných činov, čo vykonali?

Určite, vždy treba vždy pozrieť na každého jedného človeka. Treba pozrieť na jeho silné aj slabé stránky, dobré aj zlé stránky jeho povahy. Veď nikto z nás nie ideálny.

Je to potom zľahčovanie toho, čo sa udialo?

Ja nikdy nič nezľahčujem a ani nikdy nič nijakým spôsobom nezveličujem.

V dotazníku ste uviedli aj, že prvé rozhodnutie, ktoré spravíte po nástupe do úradu je, že odstránite, zvesíte vlajky Európskej únie spred paláca. Znamená to, že toto bude definovať aj vašu politiku?

Chcem byť hrdým prezidentom suverénnej Slovenskej republiky. Žiaľ, dnes tá suverenita nie je ani na papieri, ani v skutočnosti. Gesto zvesenia európskych vlajok z Prezidentského paláca by malo znamenať to, že poďme opäť sa nadýchnuť. Ako Slováci buďme opäť hrdí. Buďme opäť suverénni, samostatní. Sme zatiaľ členmi Európskej únie, ale to neznamená, že európska handra, európska vlajka má visieť na každej jednej budove, o to viac na prezidentskom paláci.

Hovoríte, že zatiaľ sme členom Európskej únie. Znamená to, že v tomto by ste tú svoju politiku, alebo keby ste boli v úrade, smerovali proti Európskej únii?

Ja si myslím, že ľudia, obyvatelia Slovenska veľmi jasne vedia, že som asi jediný prezidentský kandidát, ktorý jasne hovorí poďme preč Európskej únie, poďme preč zo zločineckej organizácie NATO.

Čiže v prípade, ak by bolo nejaké referendum, tak nebudete váhať. Samozrejme, že ho vypíšete, uznáte ho?

Veľmi, veľmi rád privítam referendum o vystúpení z Európskej únie.

Budete iniciovať niečo v tomto smere?

Ako prezident by som využil všetky kompetencie a váhu celej tej prezidentskej funkcie na to, aby sme sa v tejto v tejto otázke pohli ďalej. Vidíme, čo sa s Európskou úniou deje a dnes otázka prežitia nie je, že či prežijeme, keď z únie vystúpime, ale ako dlho ešte ako národ prežijeme, ak v Európskej únii ostaneme.

Vy ste teda spomínali, že dokážete oddeliť osobu človeka, pozerať sa na tie dobré zlé stránky. Čo sa týka vašej osoby, tak vy ste pomerne kontroverzný aj pretože vo vašom prípade ste boli uznaný vinným v súvislosti s kauzou šeku vypísanú hodnote 1488 eur. Priamo súd v tom videl prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potláčaniu základných ľudských práv. Spätne, keď sa pozriete na túto dobu, zmenili by ste niečo? Robili by ste niečo inak?

Ja som jediný politik na Slovensku, ktorý bol odsúdený nie za rozkrádanie štátu, ale za rozdávanie peňazí chudobným ľuďom. Za rozdávanie peňazí chudobným ľuďom. To, že tu máme extrémistické zákony, ktoré potierajú slobodu myslenia, slobodu vyjadrovania, to, že vám povedia, že keď dáte niekomu peniaze, tak je to podľa nich trestný čin, tak ja za to nemôžem. Viete, ja som veľký zástancom slobody. Ak niekomu neberiete jeho slobodu, ak mu nestúpate po jeho právach, tak jednoducho do tej vašej slobody nemôže nikto vstupovať. A to, že ma odsúdili za to, že som niekomu dal peniaze chudobným ľuďom, ktorých štát neodsúdil. Ja som odovzdal peniaze čisté, pekné, zdanené ľuďom, na ktorých všetci kašlali, na ktorých štát kašľal a ktorým sme veľmi významne v tom čase pomohli. To, že sa to použilo na politický boj, to je len vizitka tohto štátu, nie moja.

Čiže neurobili by ste nič inak. Stále by tam bolo 1488.

Ak by som mohol, daroval by som im ešte viac peňazí.

Napríklad ste mohli dať 1500. Práve tam smerovala tá moja otázka, že či by to vy ste neurobili inak, že? Nevyužívali by ste takéto číslo?

Ak by som to mohol spraviť znova, dal by som im po päťtisíc.

Poďme sa pozrieť ale aj na vaše video, ktoré ste nahrali ešte pri príležitosti stretnutia v Paríži na úrovni premiérov k dianiu na Ukrajine. Keďže naozaj pomerne nosná časť toho, čo sa týka aj prezidenta, sa zároveň týka aj zahraničnej politiky. Poďme sa pozrieť najskôr na tú prvú časť, ktorú ste tam spomínali, že ak by NATO prišlo, tak by sme prežili spoločnú hranicu s Ruskom. Myslíte si, že tú spoločnú hranicu by sme mali naozaj my a napríklad nie takí Česi alebo ďalšie krajiny? Že by nepostupovalo Rusko ďalej?

Prosím vás, pani redaktorka, tá demagógia o tom, že Ruská federácia má nejaký záujem vstúpiť na slovenské územie je až tak až triviálna, že nemá zmysel sa k tomu vyjadrovať. Čo by tu prosím vás Rusi u nás na našom území hľadali? Ja som skôr narážal na to, že ak dneska Maďari hovoria o tom, že sú pripravení nejakým spôsobom sa podieľať na rozdelení Ukrajiny, tak si spomeňme na minulosť, kedy sme mali hranicu, ktorá prebiehala až za Mukačevo a z historických dôb alebo prameňov jednoducho tam tá spoločná história je. Čiže strašiť Slovákov tým, že Putin príde na Slovensko, že sa nezastaví na Ukrajine, to absolútne odmietam. A toto video, ktoré ste trošku zostrihané dali, to bol odkaz Robertovi Ficovi, aby sa na stretnutí v Paríži správal ako hrdý premiér suverénneho štátu, aby tam neskláňal hlavu a jasne povedal, že Slováci sa do vojny proti Ruskej federácii zatiahnuť nenechajú.

Vy hovoríte o vystrašení, ale to zároveň hovorili aj viacerí politici, že určite sa iba straší tým, že Rusko by napadlo Ukrajinu. A to sa predsa len udialo. Nie je to teda naozaj niečo, čo by sa teoreticky stať mohlo? Zatiaľ samozrejme nie sú ešte na našich hraniciach, ale v prípade, pokiaľ by Ukrajina padla, Rusko by si vzalo celé jej územie, tak by sa to teoreticky stať mohlo. Mohla by nastať táto situácia, ako sa stala práve s Ukrajinou?

Absolútne to tak nevidím.

Prečo?

No nevidím to tak. Tie reálie tomu absolútne nenasvedčujú a nechcem si na to míňať čas, pretože to je úplne nereálne.

Tak poďme teda na to, čo ste zase uviedli v dotazníku. Za najvplyvnejšieho európskeho politického lídra považujete Alexandra Lukašenka, čiže bieloruského prezidenta? Chceli by ste sa ním niečím inšpirovať? A prečo práve táto osobnosť? Čo sa týka toho európskeho diania, on je do veľkej miery izolovaný.

Alexander Lukašenko je človek, ktorý veľmi veľa robí pre svoj národ. Ja mám priateľov v Bielorusku a tí hovoria jasne, že v tom Bielorusku sa naozaj každý rok zlepšujú podmienky života slušných ľudí, obyčajných ľudí, žiadnych oligarchov. A Alexander Lukašenko je zaujímavý hlavne jednou veľmi, veľmi zvláštnou a unikátnou vecou, a síce, že v Bielorusku nebol kovid. Všade inde bol kovid, mali sme tu veľké opatrenia. Mali sme tu pošliapanie práv ľudí, ústavné práva, občianske práva. V Bielorusku kovid nebol, v Bielorusku zažili zdravý rozum, v Bielorusku neprepadli kovidovej propagande a tí ľudia na kovid neumreli.

Nebolo to len o tom, že nevykazovali, že je to ochorenie kovid?

Mali tie isté tie isté chorobnosti, tú istú úmrtnosť. Chápali, čo je chrípka, čo sú respiračné ochorenia. Nepodľahli kovid pandémii.

Kedy nehnevajte sa, aj vaša televízia propagovala, koľko ľudí umrelo, koľko ľudí skončilo. Však to bola propaganda.

Dnes sú na to ale konkrétne dôkazy.

Dnes, keď ľudia umierajú práve po tých vakcínach, keď umierajú, pretože to nie je dokázané. Štát ich donútil si dať niečo, čo bolo experimentálnym liečivom. Tak dnes sú všetci o tom ticho. Dnes o tom nikto nerozpráva. Takže na tieto veci mám ja absolútne odlišný názor.

Samozrejme, je to váš názor, máte na neho právo. Ale zároveň aj moja úloha je hovoriť o tých faktoch, čo sú dokázateľné čísla aj práve tých úmrtí. No to boli dokázateľné čísla, pretože sa tam robili práve aj pitvy. Teraz vyšla napríklad aj štúdia, ktorá sa týkala kovidových vakcín, že nie je samozrejme tam nejaká následnosť, naopak, že ešte dokáže ochrániť srdcovo cievne ochorenia.

Vyšli dve štúdia o tom, že dvíha riziko mŕtvic, akútnych príhod, srdcovocievnych ochorení a hlavne turbo rakoviny.

Pri tom očkovaní sa samozrejme uvádzali aj vedľajšie takéto efekty. To samozrejme nebudeme hovoriť, že nie. Poďme sa to posunúť ďalej. Vy ste uviedli opäť v dotazníku, že chcete rešpektovať tradíciu prvej návštevy v Českej republike v súvislosti s tým, že ste uviedli, že práve pán Lukašenko je nejakým spôsobom ten najvplyvnejší európsky líder. Neťahá vás to napríklad do takýchto krajín? Lebo pán Harabín napríklad chce ísť do Ruska ako prvú cestu.

Samozrejme, že ma to ťahá aj do Bieloruska, ale myslím, že tie vzťahy s bratským českým národom hovoria o tom, že tá prvá formálna návšteva by určite mala ísť do Českej republiky.

Ako budete udržiavať vzťahy s napríklad práve čo sa týka členmi Vyšehradskej štvorky?

Ja som veľký fanúšik V4, ja som veľký fanúšik ešte užšej spolupráce našich štátov, pretože my sme alternatíva proti potápajúcej sa lodi s názvom Európska únia.

Keď hovoríte už o tej Európskej únii a o NATO, nevnímate napríklad niektoré výhody z tohto členstva, alebo naozaj iba tie nevýhody, prečo chcete a požadujete vystúpenie?

Členstvo v NATO nám žiadne výhody neprinieslo. Neprináša. Odkedy sme členmi NATO, prišli sme o vlastnú armádu. Vidíte, nemáme ani chránený vzdušný priestor. Jednoducho Ozbrojené sily Slovenskej republiky sa úplne rozpadli. NATO sa zameralo na priblíženie k hraniciam Ruskej federácie a zaťahuje svet do vojny s Ruskou federáciou, takže členstvo v NATO skutočne nevidím ani najmenej pozitívne. Čo sa týka členstva v Európskej únii, Európska únia bola niekedy predsa hospodárskym spoločenstvom, ktorej cieľom bolo umožniť vzájomne výhodnú ekonomickú spoluprácu svojich krajín. Ale to sa zmenilo. Dnes Európska únia nie je o ekonomickej prosperite, ale je o vození, imigrantov, LGBT a gender ideológii, green deale, zelenom šialenstve, uhlíkovej transformácii a podobných hlúpostiach, s ktorými národ nesúhlasí a ktoré ja veľmi jasne odmietam. A preto som aj do volieb išiel, aby ľudia, ktorí majú rovnaký názor, mali koho voliť.

Hovoríte tu samozrejme o nejakých tých veciach, kde v rôznych krajinách samozrejme majú výhrady, aj čo sa týka poľnohospodárskej politiky. Momentálne vidíme v Európskom parlamente, ale napriek tomu je práve možnosť zastupovaním vyrokovať lepšie podmienky v rámci takýchto projektov. Preto je podľa vás lepšie odísť alebo naopak bojovať v rámci týchto štruktúr?

Slovensko je v rámci Európskej únie tak maličký štát. Tak malý hlas máme, že jednoducho ten náš hlas tam nedokáže absolútne nič zmeniť. Tí, ktorí hovoria o reforme Európskej únie, tí sú buď zaplatení a majú z toho nejaké výhody, alebo sú jednoducho naivní a hlúpi, že to nechápu. Vidíme, že v čoraz väčšom počte rozhodovaní a hlasovaní sa popiera právo veta, na ktorom bolo naše členstvo v Únii založené. Jednoducho Slovenská republika je tlačená do rozhodnutí a s ňou všetci občania Slovenska, s ktorými nesúhlasíme, ktoré nechceme, ktoré odmietame, ale aj Brusel sa nepýta, či sa nám to na Slovensku páči.

Momentálne sa pýta, lebo ešte nemá právo veta.

Ale veď prosím vás, veď sa teraz hlasovalo o migračnom pakte a na začiatku hlasovania o migračnom pakte sa rozhodlo, že sa nebude uplatňovať právo veta.

Sú vytipované niektoré oblasti, kde právo veta nie je a je to na základe dohody väčšiny štátov.

Áno, veď to je to, že väčšina vás prehlasuje, zoberie vám právo veta a vy nemáte právo v tej Európskej únii povedať, že áno, toto už nechcem, toto odmietam. A keďže som členským štátom, tak to platiť nebude. Dnes to už nefunguje. Dnes vás ako vy ste správne povedali, na začiatku prehlasujú. Povedia, že iba od určitej, lebo nech sa páči, že vás prehlasujú. Zoberú vám právo veta napríklad v migračnej otázke a potom povedia rozhodli sme väčšinou a nemôžme s tým nič robiť.

Sú tam stále oblasti, kde to právo, veta a momentálne je. Uvidíme, čo sa bude diať ďalej. V prípade práve toho NATO hovoríte, že necítite tam žiadne výhody. Necítite napríklad výhodu aspoň v tom, že nie sme teda taký ľahký terč pre niekoho, kto by mohol mať záujem o naše územia? Asi ste teda z minulosti aj zachytili nejaké vyjadrenia o obnove trebárs Veľkého Ruska a podobne. Nie že by sa niečo takouto stalo, samozrejme, ale či nám to nedáva istý pocit bezpečia?

Ja odmietam tu jatriť nejaké slovensko-maďarské vzťahy, a NATO nie je garantom žiadneho bezpečia, pretože vidíme, že niekoľko desiatok rokov prebieha grécko-turecká vojna o Cyprus. Sú to dve členské krajiny NATO, ktoré sa navzájom vraždia, strieľajú, nenávidia. Tak sa potom pýtam, čo je to za alianciu? Pani redaktorka, čo je to za alianciu, kde sa členské krajiny proti sebe postavia so zbraňou v ruke?

Poďme sa pozrieť na to domáce dianie, lebo samozrejme úloha prezidenta je reprezentovať aj dovnútra, nielen teda navonok. Čo sa týka vašich vízií pre Slovensko. Akým prezidentom by ste chceli byť? Ako si predstavujete svoju úlohu v úrade a aká by úloha prezidenta vôbec mala byť podľa vás?

Z pohľadu toho zahraničného chcem jasne uplatňovať všetky kompetencie v zahraničnej oblasti, čo prezident má. To znamená dnes, ak prezidentka dala kompetencie na vládu, ja by som tieto prezidentské kompetencie osobne uplatňoval a využil ich napríklad na to, aby som odmietol vojenskú zmluvu s USA, aby som odmietol pripravovanú pandemickú zmluvu a všetky tie veci, ktoré sú nevýhodné pre Slovensko, ale o ktorých sa dnes záhadne veľmi mlčí. Čo sa týka domácej politiky, chcel by som byť prezidentom, ktorý bude veľmi aktívne pôsobiť aj smerom ku vláde a akýmsi spôsobom akcelerovať otázky a problémy, ktoré ľudia na Slovensku majú. Veľmi jasne chcem hovoriť o tom, že je potrebné, aby sme v prvom rade sa starali o vlastných občanov, potom o cudzincov, že ak máme napríklad dnes úplne aktuálny problém so šoférmi, vieme, aké uznesenie vláda prijala, že chce dovážať šoférov z Indie, z Malajzie, z Nepálu. Tak ja by som chcel byť ten, kto jasne povie to nie je cesta. Cesta je zdvihnúť platy autobusárov a zdvihnúť platy kamionistov a nie voziť sem cudzincov, aby sme ich nahradili na týchto pracovných miestach. Ako prezident by som taktiež veľmi jasne povedal, že prijatá novela Trestného zákona je namierená proti obyčajným ľuďom a nikdy by som takúto novelu nepodpísal. Takže ako prezident by som chcel veľmi silno a veľmi aktívne vystupovať smerom do zahraničia, ale aj smerom na vnútornú scénu.

Hovoríte teda, že nebáli by ste sa ozvať v prípade niektorých tých zákonov, ktoré nie sú dobré z vášho pohľadu pre ľudí? Myslíte si, že by ste dokázali byť protipólom napríklad súčasnej vláde a súčasnému premiérovi a parlamentu? Skutočným, pretože tie kompetencie prezidenta sú do istej miery obmedzené.

Mojou ambíciou nie je byť protipólom vlády. Mojou ambíciou je podporiť každú dobrú myšlienku, každý dobrý návrh, zákon, všetko a kritizovať všetko zlé a kritizovať to, čo ubližuje ľuďom. A to by mala byť úloha prezidenta nepozerať sa na to, kto je predkladateľom.

Nehovorím že vyslovene, ale keď dojde taká situácia, že či dokážete naozaj niečo z tej pozície a vašou silou presadiť?

Prezident má najsilnejší mandát. Prezident je priamo volený občanmi Slovenskej republiky a prezident má možnosť vystupovať v Národnej rade, vystupovať v médiách a jasne nahlas povedať svoj názor. Ja si myslím, že z váhy hlavne toho priamo voleného mandátu ten prezident jednoducho keď sa do tých problémov zahryzne, tak vie tým ľudom pomôcť minimálne tým, že si zavolá premiéra, že zavolá ministrov a pýta sa ich, prečo s týmto problémom nič nerobíte? Prečo namiesto dvíhania platov vozíte imigrantov? Prečo dávate Ukrajincom viac ako Slovákom? To sú otázky, na ktoré má právo žiadať od členov vlády odpoveď.

Sú kompetencie prezidenta podľa vás dostatočné alebo by ste prijali napríklad posilnenie práva veta?

Posilnenie práva veta určite. My sme sme už na parlamentnej pôde rozmýšlali nad tým, že predložíme návrh, kde na prelomenie veta prezidenta by mala byť ústavná väčšina. V súčasnosti sa deje to, že ten istý počet poslancov prelomí právo prezidenta a vlastne prelomí právo sily priamo voleného mandátu. Takže tam by malo byť nejaké posilnenie. Plus prezident by mal možnosť vo výnimočných prípadoch naozaj veľmi jasne zasahovať do zloženia vlády, ak ministri idú proti národno-štátnym záujmom Slovenskej republiky.

Ako by to mohlo vyzerať?

Mohlo by to vyzerať napríklad tak, že ak by povedzme ministerka zdravotníctva chcela odsúhlasiť alebo prijať pandemickú zmluvu, ktorú dnes pripravuje Svetová zdravotnícka organizácia a ktorá bude cestou k teroru na základe vymyslených pandémií, tak prezident by mal mať právo takúto ministerku alebo ministra jednoducho z vlády odvolať.

Ako sa budete správať k otázkam korupcie? Predsa len je to pomerne silná téma, ktorá posledné roky aj na Slovensku rezonuje. A čo sa dá robiť z pozície prezidenta?

Ja som veľmi protikorupčne založený. Ešte ako banskobystrický župan som som dotiahol jeden veľký prípad korupcie do úspešného konca, aj keď nakoniec ten trest pre tých ľudí bol veľmi smiešny a mňa to osobne veľmi sklamalo. Ale prezident opäť vie v tejto otázke jasne vystupovať, jasne zreteľne pomenovávať problémy, ukazovať prstom na vinníkov a pýtať sa a žiadať odpovede.

Máme približne poslednú minútu a pol, tak sa vás rovno spýtam, že kde chcete dostať Slovensko z pozície prezidenta za päť rokov?

Do pozície hrdej suverénnej krajiny, na ktorú všetci obyvatelia Slovenskej republiky môžu byť hrdí a každý môže s láskou napríklad držať v ruke svoj pas a povedať ja som občan Slovenskej republiky, ja som Slovák, ja som hrdý, slobodný, suverénny a nechcem odísť zo Slovenska a chcem tu ostať žiť. Chcem tu vychovávať svoje deti, lebo toto je moja vlasť, ktorú milujem a pre ktorú dýcham.

Hovoríte teda o tom pase, ale v prípade, ak vystúpime v Európskej únii, tak si počkáme na hraniciach, napríklad.

Na hraniciach sa stojí aj dnes, únia-neúnia. Videli sme veľmi dobre, keď išlo napríklad o imigrantov ostatné krajiny svoje hranice chránili, len my sme ich otvárali. Dnes, keď cestujete po Európe, kdekoľvek stojíte na hraniciach, nevravím, že úplne všade, ale na mnohých hraniciach v rámci vnútorných hraníc krajín členských štátov Európskej únie. Takže strašenie tým, že keby sme vystúpili z Únie, budeme stáť na hraniciach ako dakedy, to je veľmi slabý argument.

Tak ale je to zase na druhú stranu reálny. Zabezpečíte to, že budete apolitickým prezidentom, keďže pochádzate zo strany politickej?

Každý človek, aj všetci ostatní kandidáti v podstate majú nejaké politické pozadie až na niekoľko výnimiek. A ja som presvedčený, že tak, ako som vedel v parlamente ako poslanec podporovať dobrú vec, bez ohľadu na to, kto to predložil, tak ako prezident by som vedel byť absolútne nadstranícky a absolútne apolitický.