Prezidentka Zuzana Čaputová: Prvá žena na čele Slovenskej republiky

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Zuzana Čaputová sa z aktivistky a právničky stala prvou ženou v úrade Prezidenta SR.

Právnička a aktivistka v Pezinku

Zuzana Čaputová, rodená Strapáková, sa narodila 21. júna 1973 v Bratislave. Vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú ukončila v roku 1996. Počas štúdia i po jeho skončení pracovala na Mestskom úrade v Pezinku, najskôr ako asistentka na právnom oddelení a neskôr ako zástupkyňa prednostu mestského úradu.

V rokoch 1998 až 1999 absolvovala vzdelávací cyklus Všeobecný manažment - Manažment zmeny a v roku 1999 tréning ARK, s. r. o. - Mediácia, akreditovaný Ministerstvom školstva SR. Bola tiež členkou celosvetovej siete environmentálnych právnikov ELAW.

Pôvodne chcela byť psychologičkou

"Pôvodne som chcela študovať psychológiu. Považujem za zmysluplné robiť prácu, ktorá je službou niečomu dôležitému. Environmentálne otázky majú blízko k najdôležitejším hodnotám, a to sú život a zdravie. Ako právnička som sa teda začala venovať aj týmto kauzám," povedala v rozhovore pre miestny časopis Pezinčan. Od roku 1998 začala pôsobiť v treťom sektore.

Pracovala ako projektová manažérka v občianskom združení EQ Klub na projekte rozvoja miestnych komunít. Od roku 2001 začala spolupracovať so združením Via Iuris, od roku 2010 ako advokátka. Via Iuris je občianske združenie, ktoré pomáha ľuďom obhajovať svoje práva a zúčastňovať sa na rozhodovaní o veciach verejných. V rámci tejto spolupráce sa Čaputová venovala téme "Verejná kontrola verejnej moci", téme "Zodpovednosť verejných činiteľov", a tiež účasti verejnosti na rozhodovaní o veľkých investičných zámeroch.

Boj proti skládke

Výrazne sa angažovala v kauze pezinskej skládky, ktorá sa začala koncom 90. rokov 20. storočia. Informácia o zámere vybudovať novú skládku vedľa starej a v blízkosti centra Pezinka, sa objavila v roku 1999. Len v prvej etape mala mať skládka plochu jedenásť a pol futbalových ihrísk a hĺbku, ktorá sa rovnala štvorposchodovému domu.

Najintenzívnejšie obdobie prišlo od roku 2007 počas integrovaného povoľovania skládky a v roku 2008, keď sa konalo najviac verejných protestov. V roku 2013 Najvyšší súd SR zrušil povolenie na skládku. "Celá naša komunita sa chcela ubrániť ďalšej obrovskej záťaži, ktorú sa nám mocenský valec usiloval nezákonne do mesta pretlačiť. Spojili sme sa a po 14 rokoch sme to vyhrali," uviedla vtedy Čaputová.

V roku 2016 jej udelili prestížnu Goldmanovu environmentálnu cenu, nazývanú aj Nobelova cena za ekológiu. Angažovala sa tiež v zbere podpisov pod petíciu požadujúcu zrušenie Mečiarových amnestií. V septembri 2017 oznámila odchod z tímu Via Iuris a pokračovanie v advokátskej praxi, v rámci ktorej sa naďalej venovala environmentálnym témam.

Aktivistka prezidentkou

Právnička a občianska aktivistka Zuzana Čaputová kandidovala na post prezidentky Slovenskej republiky za mimoparlamentnú stranu Progresívne Slovensko. Hárky s viac ako 18.400 podpismi potrebnými na svoju prezidentskú kandidatúru odovzdala 24. januára 2019.

"Aj doposiaľ som sa snažila pomáhať ľuďom, ktorí čelili neprávosti a krivde. Myslím si, že v súčasnosti je potrebné, aby na tomto poste bol prezident alebo prezidentka, ktorý sa zastane ľudí a postaví sa za spravodlivosť," uviedla pri tejto príležitosti. V prvom kole prezidentských volieb, ktoré sa konali 16. marca 2019, sa Zuzana Čaputová umiestnila na prvom mieste so ziskom 40,57 percenta hlasov (870 415 hlasov).

Ako uviedla tesne po zverejnení predbežných volebných výsledkov, svoj úspech vnímala "ako veľké volanie po zmene, slušnosti a spravodlivosti". Pred druhým kolom volieb si želala férovú kampaň. Avizovala, že sa mieni uchádzať o dôveru voličov aj protikandidátov a pokúsi sa ich presvedčiť o tom, kadiaľ môže viesť cesta z problémov. "Myslím si, že môže viesť cez spoluprácu a slušnosť," povedala Zuzana Čaputová. Oficiálnou víťazkou druhého kola prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnilo 30. marca 2019, sa stala Zuzana Čaputová so ziskom 58,4 percenta hlasov. Svoj hlas jej odovzdalo 1.056.582 voličov.

Zuzana Čaputová oznámila minulý rok, že sa o úrad hlavy štátu už nebude uchádzať. Podľa odborníkov mala jedenj z najnáročnejších mandátov, ktorý poznačila celosvetová pandémia Covidu-19, vojna na Ukrajine, energetická kríza, ale čelila aj neustálim útokom politikov naprieč politickým spektrom. Okrem Igora Matoviča na ňu najčastejšie útočili politici Smeru-SD na čele s Robertom Ficom a Ľubošom Blahom.