Ivan Gašparovič: Jediný prezident, ktorý sa úradu ujal dvakrát

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Ivan Gašparovi bol Prezidentom Slovenskej republiky v dvoch funkčných obdobiach. V prvých voľbách porazil Vladimíra Mečiara (HZDS).

Rodák z Poltára

Bývalý prezident Ivan Gašparovič sa narodil sa 27. marca 1941 v Poltári. Je ženatý a má dve dospelé deti - dcéru Denisu a syna Iva. V rokoch 1959 - 1964 študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského a v roku 1968 získal vedeckú hodnosť kandidáta vied a habilitoval sa za docenta na Právnickej fakulte UK. V roku 1964 nastúpil na Okresnú prokuratúru v Martine a potom na Mestskú prokuratúru v Bratislave.

Okrem toho v rokoch 1966 – 1989 pôsobil aj ako podpredseda medzinárodnej komisie Československého zväzu ľadového hokeja. Od roku 1968 prednášal na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty UK. V roku 1989 sa stal spolupredsedom Fóra nezávislých právnikov Slovenska a v roku 1990 prorektorom Univerzity Komenského.

Z generálneho prokurátora prezidentom

V rokoch 1990 – 1992 zastával post generálneho prokurátora Českej a Slovenskej federatívnej republiky v Prahe. V roku 1992 pôsobil ako pedagóg na Právnickej fakulte UK a člen Vedeckej rady univerzity. V tom istom roku bol zvolený za predsedu Slovenskej národnej rady, podieľal sa na vzniku Ústavy SR.

V rokoch 1994 - 1998 zastával post predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a v marci až októbri 1998 bol poverený výkonom právomocí prezidenta SR. V tom istom roku bol poslancom Národnej rady SR, členom ústavnoprávneho, mandátového a imunitného výboru NR SR, členom parlamentnej delegácie v Medziparlamentnej únii.

Od júla do októbra roku 2002 pôsobil ako nezávislý poslanec NRSR. V roku 2002 založil politickú stranu Hnutie za demokraciu (HZD), ktorej sa stal predsedom. V tom istom roku po skončení volebného obdobia a práce v slovenskom parlamente sa vrátil ako pedagóg na Právnickú fakultu UK.

Prezidentom rovno dvakrát

V roku 2004 kandidoval na funkciu prezidenta Slovenskej republiky, zvíťazil v druhom kole priamych volieb 17. apríla 2004. V druhom kole v apríli 2004, do ktorého nastupoval ako druhý v poradí za Vladimírom Mečiarom, získal Ivan Gašparovič 59,91 percenta odovzdaných platných hlasov.

Dňa 15. júna 2004 bol slávnostne inaugurovaný na post prezidenta Slovenskej republiky. Počas výkonu funkcie hlavy štátu udelili Ivanovi Gašparovičovi čestný doktorát "Doctor Honoris Causa" - Štátna moldavská univerzita, Ruská ekonomická akadémia G. V. Plechanova v Moskve a Univerzita v Mostare v Republike Bosna a Hercegovina aj Akadémia ozbrojených síl SR generála M.R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši.

Jeho pôsobenie v úrade poznamenali nielen jazykové brepty, ale bolo mu vyčítané aj to, že bol príliš nápomocný vládnej koalícii na čele so Smerom Roberta Fica. Zároveň si bude história pamätať, že nevymenoval do funkcie generálneho prokurátora Jozefa Čentéša. Ústavný súd následne rozhodol, že vtedajší prezident porušil jeho práva.

Ocenenia

Ivana Gašparoviča ocenili Veľkou zlatou pečaťou - Sigillum Magnum aj na Bolonskej univerzite v Taliansku. Európska akadémia vied a umení prezidenta SR ocenila postom protektora EAVU. Prezident Ivan Gašparovič je držiteľom najvyšších zahraničných štátnych vyznamenaní.

Významnou poctou je Veľký rytiersky kríž od britskej kráľovnej Alžbety II. Veľký kríž občianskeho a vojenského čestného rádu Adolfa z Nassau mu udelil veľkovojvoda Luxemburského veľkovojvodstva Henri. Rad Izabely Kastílskej - Veľká reťaz, najvyššie španielske vyznamenanie mu udelil španielsky kráľ Juan Carlos I.