Štúdio 24: Pohroma pre životné prostredie
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorú ministerstvo životného prostredia predložilo do legislatívneho procesu, vyvolala odpor opozície aj časti odbornej verejnosti. Stratia ľudia možnosť ovplyvňovať výstavbu vo svojom okolí alebo ide len o urýchlenie procesov a nie je dôvod na paniku? O tom sme sa v Štúdiu 24 rozprávali s aktivistom a bývalým štátnym tajomníkom ministerstva životného prostredia Michalom Kováčom.
Povedzme si teda hneď na úvod, alebo teda skúsme si vysvetliť, čo vlastne inštitút posudzovania vplyvov na životné prostredie znamená a čo je jeho úlohou?
Jeho úlohou je vyhodnotiť a navrhnúť prípadné kompenzačné opatrenia pri tých investíciách. Spravidla sú to stavby, ktoré môžu mať dopad na životné prostredie. Zjednodušene povedané, ak sa napríklad niekde umiestňovať fabrika, musí sa presne vyhodnotiť, aký bude mať táto činnosť dopad na znečistenie ovzdušia, znečistenie vôd, produkciu odpadu, zásahy do nejakých biotopov a navrhnúť samozrejme nejaké, prípadne kompenzačné opatrenia. Alebo teda povedať, že či takáto investícia by sa mala alebo nemala na konci dňa vykonať. Je to štandardný proces a veľmi dôležité je, aby sa takéhoto procesu zúčastňovala aj verejnosť, a teda aj obyvatelia, pretože vďaka nemu môžu ovplyvniť priebeh výstavby vo svojom bezprostrednom okolí. V konečnom dôsledku to najdôležitejšie. Tou najdôležitejšou hodnotou, ktorá sa stráži v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie. Aj keď to možno názov napovedá, je zdravie obyvateľov.
Priblížme si teraz tú spomínanú a spornú novelu zákona, ktoré sú z vášho pohľadu tie najzásadnejšie zmeny?
Musím povedať, že na pozadí aktuálnej politickej situácie, kedy sa pozornosť verejnosti upína najmä na novelu trestných zákonov, prebieha doteraz bezprecedentná a extrémne závažná zmena hneď niekoľkých predpisov. Nie je to len novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ale je to aj nový zákon o strategických investíciách. Alebo veľmi rýchlo schválená mimoriadne rozsiahla novela stavebných predpisov. A to hovoríme vlastne o aktuálne, možno pár týždňoch, kedy sa toto všetko zrodilo a extrémnym rýchlym legislatívnym procesom sa aj schvaľuje. Dochádza k úplnej zmene alebo formátovania povoľovania stavieb na Slovensku. Ak hovoríme o procese posudzovania vplyvov na životné prostredie. Minulý týždeň predložená novela tohto zákona v skratke sa označuje aj ako EIA. Navrhuje, aby sa z deväťdesiatich percent konaní z deväťdesiatich percent prípadov alebo z 90 percent stavieb na Slovensku vylúčila akákoľvek participácia verejnosti tam, kde sa dnes môžu obyvatelia vyjadriť a napríklad navrhovať, aby sa umiestnila stavba inde, aby sa v prípade neviem logistického centra inak stresovala dopravné napojenie, aby sa v prípade spaľovne odpadov zabezpečovala iná technológia šetrnejšia napríklad ku kvalite ovzdušia alebo aby sa neumiestnila alebo inde umiestnila napríklad 100 metrov vysoká veterná turbína. Všade tam teraz zákonodarca hovorí, že sa k tomu nebudú môcť vyjadriť obyvatelia. A vlastne, bude to iba medzi úradom a samotným investorom. Bude sa to diať bez participácie verejnosti, bez toho, že by sa o tom dozvedeli. A čo je závažnejšie, tým, že nebudú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie sa môcť vyjadriť. Nebudú sa môcť vyjadrovať následne ani v ostatných povoľovacích konaniach, teda v stavebnom konaní. Takýto rozsah zbavenia práv obyvateľov na Slovensku od roku 1989 sme doteraz nevydávali. To je tá najzávažnejšia zmena, ktorá bude mať podľa môjho názoru na ochranu životného prostredia, ale aj na zdraví obyvateľov a práva verejnosti fatálny dosah.
Vy ste na toto upozornili aj na svojej sociálnej sieti, teda konkrétne príklady, čo by to mohlo byť v praxi, sme si už povedali, ale niekto by mohol zase namietať, že prečo vôbec do toho máme zaťahovať ľudí. Má byť úlohou štátu dávať pozor na to, čo môže a čo nemôže vyrásť v blízkosti ľudských obydlí a že vychádzajme z toho teda, že štát by nemal mať záujem škodiť svojím občanom. Aký je váš názor na takéto protitvrdenie?
Áno, určite môžeme povedať, že štát by nemal mať záujem škodiť svojím občanom, ale rozhodovanie vo veciach životného prostredia je u nás garantované ústavou. Skutočne, len je to možno taká taká zaujímavosť, ale ústava garantuje alebo ukladá občanom iba jednu jedinú povinnosť. Má mnoho práv, ale iba jednu jedinú povinnosť nepoškodzuje životné prostredie. Participácia verejnosti, možnosť vyjadriť sa. A nielen obyvateľov, ale napríklad expertných mimovládnych organizácií je garantovaná aj medzinárodnými dohovormi. Ale nemusíme sa len obracať na európske právo alebo stále sa naňho odvolávať. Povedzme si čisto praktické prípady aj zo Slovenska. V mnohých prípadoch je to práve aktívna verejnosť, ktorá má kvalitnejšie informácie ako štátna správa, lepšie napr. pozná miestne pomery o tom, či sa navrhovaná. Stavba má umiestniť v záplavové území, v osobnom území, či skutočne tie informácie, ktoré predkladá investor, ktorého záujmom je získať to stavebné povolenie. Na konci dňa sú presné, úplné, či tam napríklad nezavádza.
To všetko má častokrát omnoho kvalitnejšie informácie práve verejnosť. A napríklad, prečo by obyvatelia nemohli vysloviť svoj nesúhlas s nejakou investíciou, so skládkou odpadu, so spaľovne alebo s nejakou obrovskou priemyselnou prevádzkou vo svojom okolí? A povedzme si ešte taký ten praktický slovenský príklad, keď sa u nás niečo rozhoduje. Ja sa nechcem dotknúť žiadneho konkrétneho úradníka, ale keď sa u nás niečo rozhoduje kabinet za zatvorenými dverami bez možnosti kontroly zo strany verejnosti, lebo na konci dňa ani to rozhodnutie z toho procesu týchto 90 % prípadov nedostane von. Keď sa to deje vlastne takto za zatvorenými dverami, tak je to omnoho väčší priestor na korupciu. Môže sa povoliť niečo, čo je úplne v zjavnom rozpore so zákonom, pretože to vlastne bude vyňaté mimo verejnej kontroly a alebo môže sa povoliť niečo, čo bude mať absolútne fatálne dopady na životné prostredie. Obrovská zjazdovka v národnom parku alebo aj mimo neho. Aj tam sa vlastne menia limity.
To všetko bude mimo verejnej kontroly, čo znamená, že tu máme omnoho väčší nábeh. Bohužiaľ, v slovenských pomeroch to nie je nič nezvyčajné. Na vydávanie absolútne škandalóznych stavebných povolení na konci dňa, teda stavebných povolení, ktorým bude predchádzať takto okresný proces posudzovania vplyvov na životné plynulo na životné prostredie. Čiže nehovorím neúplné, ale nechcem sa stále vyhovárať, že áno. Máme to garantované v európskych predpisoch, čo samozrejme máme, že to je štandard v celej Európe. Tiež, že verejnosť má právo sa vyjadrovať ku kvalite životného prostredia. To tiež. Ale pozrime sa presne len na tento jeden konkrétny rozmer. Keď sa to bude diať mimo verejnej kontroly, budeme mať povoľovaní. Už som to zjednodušene povedal.
Celý rozhovor nájdete vo videu.