Milan Kňažko pre JOJ 24: Kam sa stratili naše ilúzie?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / 17. november si každoročne pripomíname ako Deň boja za slobodu a demokraciu. Pád komunistického režimu a následný príchod demokracie sú dôležitým medzníkom v spoločenskom vývoji našej krajiny. Túto dôležitú udalosť, ako aj následný vývoj, prišiel do Štúdia 24 opísať Milan Kňažko, jedna z vedúcich postáv Nežnej revolúcie.
Na Slovensku si od roku 2001 každoročne pripomíname 17. november ako Deň boja za slobodu a demokraciu. Súvisí s udalosťami, ktoré práve v ten deň začali vo vtedajšom Československu v Prahe na Národnej triede a ktoré dnes s nostalgiou nazývame Nežnou revolúciou. Prispeli totiž k pádu totality a vytvoreniu novej politickej i spoločenskej reality. Jednou z dôležitých postáv vtedajšieho politického diania bol Milan Kňažko. V októbri 1989 sa otvoreným listom vzdal titulu zaslúžený umelec a svojou angažovanosťou na námestiach a v diskusiách s disidentami a predstaviteľmi kultúry prispel k zmene spoločenského diskurzu. Pre JOJ 24 sa rozrozprával aj o tom, čo sa v následujúcich rokoch nepodarilo a vyvíjalo sa inak, než podľa očakávaní.
"Sloboda je ako vzduch ktorý dýchame. Ale tým, ktorým nikdy nezatvorili prívod vzduchu, nevedia akú má cenu," ozrejmil na začiatok. Podľa neho by mladá generácia mala o udalostiach novembra vedieť nie preto, aby oslavovali tých ktorí za tú slobodu bojovali a položili za ňu život, ale preto, aby poznali príznaky. A aby pri týchto príznakoch zbystrili pozornosť.
Príznaky prichádzajú?
Milan Kňažko okomentoval aj nedávne dianie v Národnej rade SR, kedy sa médiám po roztržke medzi Igorom Matovičom a Jánom Mažgútom obmedzil priestor, z ktorého môžu robiť vstupy a rozhovory. Označil to ako neprijateľné a neakceptovateľné. Novinári aj širšia verejnosť by podľa neho mali povedať nie takýmto praktikám. Zároveň sa čuduje nad správaním predsedu Národnej rady Petra Pellegriniho, ktorý na jednej strane obmedzil možnosti médií informovať a na druhej strane v príhovore hovoril o hodnotách novembra 1989. "To je to pokrytectvo, ktoré treba odhaliť a ktoré treba nahlas povedať, pretože znovu môžeme naletieť," pripomenul. Tiež hovoril o dezinformačnej kampani podporovanej Ruskom a čiastočne Maďarskom a spomenul aj skupinu ľudí, ktorí si želajú autoritársky režim, aby potom mohli byť na jeho čele.
Hovoril tiež aj o oklamanej skupine voličov, ktorí si svoju voľbu uvedomia až neskôr. "Aj Hitlera zvolili v slobodných voľbách. A čo z toho bolo. Ja som samozrejme za slobodné voľby, lebo sú jediný výdobytok novembrových tribún. A to ostatné je už dôsledok toho, koho sme si zvolili," dodal.
Verí, že mladí ľudia sú pripravení brániť demokraciu a slobodu. "Ja si myslím že ešte stále nie je tak zle, aby ľudia išli do ulíc. Ale som presvedčený, že keď tak bude, tak toho budú schopní," doplnil. Mladí ľudia si podľa neho uvedomia, že nebudú odchádzať do zahraničia, ale že zostanú doma a budú si brániť budúcnosť tu.
Chyby revolúcie
Za problémové označil Milan Kňažko procesy počas prechodného obdobia, kedy sa komunisti, vyľakaní silou ulice voči ktorej sa báli zasiahnuť, dohodli s tribúnami na vytvorení prechodných vlád. "Chybou bolo, že to platilo aj o voľbách, pretože vo voľbách za VPN, keď ma prizvali, tak som sa ocitol v jednom rade s nomenklatúrnymi kádrami Komunistickej strany, proti ktorým sme stáli štyri mesiace na námestiach. A to bola zásadná chyba, ktorej sme sa nezbavili dodnes, pretože dodnes sa relativizuje to čo sa stalo a my sme sa stále nevyrovnali s minulosťou," doplnil. Podľa neho to bolo treba morálne odsúdiť nejakým konkrétnym rozsudkom, o ktorý sa aj on zasadzoval. Dôsledok to má taký, že síce sa na papieri komunizmus rovná s fašizmom, no stále nie je rovnako postihnuteľný z hľadiska zákona.
Ak nebude spravodlivosť, nebude štát
Na otázku, ktoré ideje novembra 1989 sa podarilo naplniť, odpovedal rečníckou otázkou. "Slobodné voľby, ale v akej situácii. Po objektívnych príčinách ako bola pandémia, kríza alebo vojna na Ukrajine, obrovská dezinformačná kampaň a domáci neokomunisti prezlečení do jemne iných podôb pokrytecky oklamali ľudí a stalo sa to čo sa stalo," pripomenul. Slobodné voľby samotné podľa Milana Kňažka neznamenajú, že je všetko v poriadku, pretože si treba počkať na skutky politikov. "Sami si položme otázku, či je tu naozaj spravodlivosť. Či sme si všetci rovní pred zákonom. Lebo ak nebude spravodlivosť, nebude štát."
Nežná revolúcia - 17. november 1989
Spomienky na revolúciu
Väčšina ľudí hodnotí Nežnú revolúciu prevažne nepriaznivo. Podľa Milana Kňažka za to môže kamufláž. "November, revolúcia a tribúny môžu za slobodné voľby a výsledky slobodných volieb môžu za to, ako sa máme. Každé štyri roky to môže byť inak," pripomenul. Podľa neho by ľudia mali byť aktívnejší a viac sa angažovať, lebo aj to je súčasťou spoločnosti. Aby do toho zapojili aj svojich kamarátov a rodiny a "aby sa k spravovaniu štátu dostali tí, ktorí to myslia vážne."