Štúdio 24: To, že mám prácu, ešte neznamená, že mám dôstojnú prácu, upozorňuje Košč

Pokles nezamestnanosti je pozitívny, no má svoje limity

Miera evidovanej nezamestnanosti v septembri medzimesačne klesla o 0,02 percentuálneho bodu na 4,02 percenta. Podľa ekonomického analytika Jána Košča ide o priaznivý výsledok, ktorý však treba posudzovať v širších súvislostiach. „Treba si uvedomiť, že ide o administratívny ukazovateľ ústredia práce o evidovaných nezamestnaných. Tento ukazovateľ má svoje výhody, ale aj výrazné limity,“ vysvetlil Košč.

Pripomenul, že v medziročnom porovnaní je nezamestnanosť stále vyššia o 0,14 percentuálneho bodu. Na komplexnejšie zhodnotenie situácie preto odporúča sledovať aj harmonizovanú mieru nezamestnanosti, ktorá podľa posledných augustových údajov dosahovala 5,7 percenta. Samotná evidencia podľa neho nezachytáva ľudí, ktorí nie sú registrovaní na úradoch práce, ani kvalitu pracovných miest, ktoré slovenská ekonomika ponúka.

Prečítajte si tiež

Volkswagen chce zmraziť mzdy v Škode až do roku 2030. Zamestnanci hrozia zastavením výroby

Mladí ľudia majú problém uplatniť sa na trhu práce

September je tradične obdobím, keď na pracovný trh vstupujú absolventi škôl. Kým počet evidovaných absolventov stredných škôl vzrástol, pri vysokoškolsky vzdelaných mladých ľuďoch naopak klesol. Košč upozornil, že podobné výkyvy sa opakujú každý rok a dôležitejší je dlhodobý vývoj. Za problém považuje najmä podiel mladých ľudí, ktorí nepracujú ani sa nevzdelávajú.

Slovensko podľa jeho slov patrí v tomto ukazovateli medzi desať najhorších krajín Európskej únie, nachádza sa nad európskym priemerom a zároveň má najhoršie výsledky spomedzi krajín V4. Zatiaľ čo v ostatných krajinách Vyšehradskej štvorky podiel týchto mladých ľudí klesá, na Slovensku podľa analytika rastie.

Strata zamestnania môže byť problémom najmä v regiónoch

Hoci celoslovenské štatistiky naznačujú relatívne nízku nezamestnanosť, situácia v jednotlivých regiónoch môže byť výrazne odlišná. „My sa pozeráme na nejaké číslo za celé Slovensko, ale nevidíme jednotlivé regióny a ich problémy,“ upozornil analytik.

Za rizikovú považuje najmä situáciu ľudí, ktorí po desaťročiach práce prídu o zamestnanie v ekonomicky slabších regiónoch. Ich možnosti nájsť si nové, porovnateľne platené miesto môžu byť obmedzené. Košč kritizoval aj postupné znižovanie dávok v nezamestnanosti. Podľa neho môže finančný tlak prinútiť ľudí prijať prvú dostupnú pracovnú ponuku namiesto toho, aby absolvovali rekvalifikáciu alebo si našli vhodnejšie zamestnanie.

Zároveň upozornil, že nie sú dostupné údaje o tom, či ľudia po strate zamestnania a nástupe do novej práce zarábajú viac alebo menej než predtým.

Prečítajte si tiež

Volvo pri Košiciach spustilo prvú pracovnú zmenu. Závod má už tisícku zamestnancov

Košč spochybňuje počet voľných pracovných miest

Analytik zdôraznil, že pri hodnotení pracovného trhu nestačí sledovať iba nezamestnanosť. Rovnako dôležitá je celková zamestnanosť a kvalita ponúkaných pracovných príležitostí. Podľa jeho slov dosahovalo Slovensko najvyššiu zamestnanosť približne v roku 2019. Odvtedy sa situácia zhoršila a krajina má v súčasnosti najnižšiu zamestnanosť spomedzi štátov V4. Priestor na zlepšenie vidí najmä vo väčšom zapájaní žien, ľudí nad 50 rokov, obyvateľov chudobnejších regiónov či vylúčených komunít do pracovného života.

Otázniky podľa neho vyvoláva aj údaj o približne 150-tisíc voľných pracovných miestach na Slovensku. Poukázal pritom na skúsenosť z Česka, kde po úprave evidencie v roku 2024 počet vykazovaných voľných miest klesol z približne 250-tisíc na 83-tisíc. „Podľa mňa je nereálne, aby v našej ekonomike bolo naozaj 150-tisíc voľných pracovných miest,“ uviedol. Košč odhaduje, že skutočný počet by sa mohol pohybovať okolo 50-tisíc. Zdôraznil však, že ide iba o jeho odhad, a vyzval na dôkladnejšie preverenie štatistík.

Prečítajte si tiež

Netflix prepustil 1000 zamestnancov

Mať zamestnanie ešte neznamená dôstojne žiť

Za jeden z najväčších problémov slovenského pracovného trhu považuje analytik nízku úroveň miezd. „To, že mám prácu, ešte neznamená, že mám dôstojnú prácu a že dokážem žiť dôstojným životom,“ zdôraznil Košč. Podľa ním citovaných údajov predstavovali minulý rok náklady potrebné na dôstojný život jednej osoby približne 1 344 eur mesačne. Takmer polovica zamestnancov na Slovensku podľa jeho slov túto úroveň príjmu nedosahuje.

Upozornil tiež na kvalitu pracovného prostredia a vysoký podiel samostatne zárobkovo činných osôb bez zamestnancov. Časť z nich podľa analytika nemusí podnikať dobrovoľne, ale môže byť k takejto forme práce tlačená ekonomickými okolnosťami.

Slovensko sa musí odpútať od modelu nízkych miezd

Pri hodnotení ďalšieho vývoja Košč pripustil, že nezamestnanosť môže ešte mierne klesať. Významnú úlohu však podľa neho zohráva aj demografický vývoj a ubúdanie ľudí v produktívnom veku. Za dlhodobý problém považuje ekonomický model Slovenska, ktorý sa vo veľkej miere spolieha na zahraničné investície a nízke mzdy. „Máme taký rastový model, ktorý sa spolieha na priame zahraničné investície, na nízke mzdy, a toto je model, ktorý je z dlhodobého hľadiska neudržateľný,“ upozornil.