Štúdio 24: Sú to cielené útoky, analytik Sklenár o napätej situácii v Čiernom mori

Útoky na civilné lode nie sú podľa Sklenára náhodné

Pribúdajúce incidenty v Čiernom mori zvyšujú tlak na krajiny, ktoré sa nachádzajú v blízkosti vojnového konfliktu na Ukrajine. Bulharsko v reakcii na útoky požiadalo NATO o nasadenie ďalších vojenských kapacít vrátane bojových lietadiel a systémov na obranu proti dronom.

Podľa bývalého ministra obrany Martina Sklenára ide o zámerné útoky, ktoré ohrozujú aj civilnú dopravu. „Určite to náhody nie sú, sú to cielené útoky. To poľutovaniahodné na tom je, že sa týkajú obchodných alebo civilných lodí a civilných cieľov,“ uviedol analytik.

Sklenár sa domnieva, že cieľom Ruska nie je priamo vyvolať otvorený vojenský konflikt s NATO. Moskva sa podľa neho skôr snaží vytvárať situácie, v ktorých budú európske vlády čeliť čoraz náročnejším rozhodnutiam.

Prípadnú neprimeranú reakciu západných krajín by pritom Rusko mohlo využiť ako zámienku na ďalšie stupňovanie napätia. Incidenty zároveň podľa analytika prispievajú k pocitu neistoty medzi európskym obyvateľstvom.

Prečítajte si tiež

Útok dronmi v bulharskej ekonomickej zóne: Jedna loď sa potopila, druhá horela

Bulharsko žiada pomoc

O prípadnom posilnení obrany Bulharska budú rozhodovať členské štáty NATO spoločne. Aliancia totiž nemá vlastné vojenské jednotky v rovnakom zmysle ako jednotlivé krajiny, ale využíva kapacity, ktoré jej poskytujú spojenci.

Podľa Sklenára existuje viacero možností, ako bezpečnosť v Čiernom mori posilniť. Okrem bojových lietadiel môže ísť o vrtuľníky či radarové systémy, ktoré by umožnili včasnejšie odhaľovanie hrozieb. „Členské krajiny NATO majú dostatok prostriedkov na to, aby pomohli Bulharsku a prípadne ďalším krajinám v Čiernom mori reagovať na takéto situácie,“ zdôraznil.

Dôležitým cieľom prípadného nasadenia ďalších vojenských kapacít by podľa neho nemala byť iba schopnosť zasiahnuť proti útokom, ale predovšetkým odradiť od ich opakovania. Analytik zároveň upozornil, že podobné incidenty preverujú pripravenosť jednotlivých štátov aj celej aliancie. Rusko podľa jeho názoru môže sledovať, ako rýchlo dokážu spojenci reagovať a či sú ochotní navzájom si pomáhať.

Prečítajte si tiež

Problémy s Muskovým Starlinkom: Kyjev hlási obmedzenie bojových operácií, Bulharsko požiar

Hrozí ďalšia eskalácia konfliktu?

Otázkou zostáva, či by výraznejšia vojenská prítomnosť NATO v Čiernom mori nemohla viesť k ďalšiemu zhoršeniu vzťahov s Ruskom. Sklenár však odmieta zjednodušený pohľad, podľa ktorého by samotná obranná reakcia aliancie automaticky znamenala eskaláciu. „Dôležité je pozrieť sa na to, že eskalácia prichádza práve z Ruskej federácie,“ upozornil.

Podľa analytika by NATO malo demonštrovať dostatočnú silu, aby Rusko odradilo od ďalších incidentov. Reakcia pritom nemusí byť výlučne vojenská. Za možné nástroje označil aj dodatočné ekonomické sankcie či opatrenia proti ruskej tieňovej flotile, ktorá podľa neho pomáha Moskve získavať finančné prostriedky na pokračovanie vojny.

Sklenár pripomenul, že západné sankcie už vytvárajú tlak na ruskú ekonomiku. Za dôležité však považuje aj vojenské cvičenia a ďalšie kroky, ktoré by ukázali pripravenosť aliancie brániť svoje územie.

 Celý rozhovor s bezpečnostným analytikom Martinom Sklenárom nájdete vo videu.