Štúdio 24: Poznáme laureátov Nobelovej ceny za ekonómiu. Za čo ju získali?

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Nobelova cena za ekonómiu už pozná svojich víťazov. Získali ju americkí ekonómovia Robert Hall a Michael Woodford. Prestížne ocenenie im priniesol výskum mikroekonomických základov makroekonomickej stabilizácie. Čo konkrétne sa pod touto málo zrozumiteľnou formuláciou skrýva? To si povedal moderátor JOJ 24 Michal Farkašovský s hlavným ekonómom Trinity Bank Lukášom Kovandom.

Za čo získali ekonómovia Nobelovu cenu?

Ocenený výskum sa zameriava na mikroekonomické základy makroekonomickej stabilizácie, teda na to, ako rozhodnutia jednotlivcov a domácností súvisia s vývojom celej ekonomiky. Ako vysvetlil hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda, ekonómovia sa v minulosti pri skúmaní ekonomických javov často zameriavali na súvislosti medzi súhrnnými ukazovateľmi.

Predpokladali napríklad, že nízka nezamestnanosť vedie k rastu miezd a následne k vyššej inflácii. Sedemdesiate roky však ukázali, že ekonomická realita môže byť zložitejšia, keďže vysoká inflácia sa vtedy objavovala súčasne s vysokou nezamestnanosťou.

"Ekonómovia si uvedomili, že na svet sa nemožno pozerať iba z výšky, cez súhrnné makroekonomické ukazovatele. Treba ísť hlbšie, skúmať jednotlivé domácnosti a firmy a zamerať sa na mikroekonomickú úroveň,“ priblížil Kovanda.

Práve rozhodnutia jednotlivcov môžu pomôcť vysvetliť, prečo sa ekonomické ukazovatele nevyvíjajú vždy podľa očakávaní. Kovanda ako príklad uviedol spotrebu domácností, ktorá môže rásť ešte predtým, ako ľudia skutočne dostanú vyššiu mzdu. Ak im zamestnávateľ zvýšenie platu vopred prisľúbi, môžu s vyšším príjmom počítať už pri svojich súčasných výdavkoch.

"Ľudia sa pri rozhodovaní o spotrebe neriadia iba tým, ako sa im práve teraz mení mzda alebo príjem. Oveľa dôležitejšie pre nich môže byť to, aký príjem očakávajú napríklad o rok,“ uviedol.

Očakávania ovplyvňujú aj infláciu

Význam očakávaní sa prejavuje aj pri vývoji inflácie. Ak ľudia predpokladajú, že ceny budú rásť, môžu si vopred žiadať vyššie mzdy. To môže následne zvyšovať náklady firiem a prispievať k ďalšiemu rastu cien. "Kľúčové je tlmiť inflačné očakávania, aby ľudia nepočítali s rastom cien a následne si v takej miere nežiadali ani vyššie mzdy,“ povedal.

Dôležitú úlohu preto podľa ekonóma zohrávajú aj centrálne banky. Svojou komunikáciou o budúcom smerovaní menovej politiky sa snažia ovplyvňovať očakávania verejnosti. Ak ľudia a firmy dôverujú tomu, že sa infláciu podarí dostať pod kontrolu, môže to pomôcť obmedziť jej ďalšie šírenie.

Rozhodnutia ľudí ovplyvňujú aj očakávania od politikov

Očakávania pritom nemusia súvisieť iba s výškou budúcich príjmov. Ovplyvniť ich môžu aj plánované zmeny daní. Ak ľudia predpokladajú, že v budúcnosti budú platiť vyššie dane, môžu začať obmedzovať svoje výdavky ešte predtým, ako sa prípadné zmeny skutočne zavedú. Naopak, očakávané zníženie daní môže podporiť ich ochotu míňať. "Očakávania môžu mať na spotrebu ľudí v konečnom dôsledku oveľa väčší vplyv než samotný moment, keď strana sľubujúca zvýšenie daní skutočne uspeje,“ uviedol.

Kovanda zároveň upozornil, že nenaplnené očakávania môžu viesť k sklamaniu a zhoršeniu ekonomickej nálady. Ako príklad uviedol situáciu v Spojených štátoch, kde podľa neho vysoké ceny pohonných látok a energií oslabujú optimizmus spotrebiteľov. Podľa ekonóma preto netreba podceňovať očakávania domácností ani ich vplyv na celkový ekonomický vývoj. Práve skúmanie toho, ako ľudia reagujú na súčasné podmienky a predpokladanú budúcnosť, pomáha lepšie porozumieť tomu, prečo sa ekonomika vyvíja určitým spôsobom.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.