Štúdio 24: Návrh rozpočtu pre zdravotníctvo

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Vláda schválila návrh rozpočtu verejných financií na budúci, volebný rok. Kým koaliční politici sa predbiehajú v hodnotení ako napríklad zodpovedný rozpočet, ambiciózny rozpočet, v kapitole zdravotníctvo sme zatiaľ príliš podrobností nenašli. V relácii Štúdio 24 o problematike hovoril analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS Martin Vlachynský.

Vlachynského podľa jeho slov neprekvapilo, že vláda nepredložila vyrovnaný rozpočet. Dosiahnuť ho by podľa neho znamenalo veľmi vysoké politické náklady. Za problém však považuje výšku plánovaného deficitu.

„Bohužiaľ ale sklamaním je aj to, že ten deficit je stále veľmi, veľmi vysoký a neprišlo k jeho ambicióznejšiemu zosekaniu na nižšiu úroveň,“ uviedol. Dodal, že problém s hospodárením verejných financií podľa neho nie je otázkou posledného roka či dvoch, ale dlhodobým javom.

K argumentácii vlády, podľa ktorej nemusí predložiť vyrovnaný rozpočet pre výdavky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, sa analytik nechcel vyjadriť jednoznačne. Podľa neho ide do značnej miery o otázku interpretácie, o ktorej by musel rozhodnúť Ústavný súd. „Pokiaľ by mala vláda znížiť ten deficit, tak by to spravila a nepotrebovala by žiadne takéto výhovorky bez ohľadu na to, či sú pravdivé alebo nie sú pravdivé, čo ja neviem posúdiť,“ povedal.

„Každé desiate euro“ si štát podľa analytika požičiava

Vlachynský poukázal aj na vývoj verejného dlhu. Podľa neho je uvoľňovanie rozpočtovej politiky pred voľbami pomerne bežným javom. Slovensko sa však podľa analytika dostalo do situácie, keď na časť svojich výdavkov potrebuje peniaze z dlhu.

„Vláda si na svoje výdavky musí požičiavať každé desiate euro,“ skonštatoval. Dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu by podľa neho znamenalo rozsiahle zásahy do verejných výdavkov vrátane sociálneho systému, platov či dôchodkov, čo by bolo politicky mimoriadne náročné. Analytik zároveň hovoril o „fiškálnej ilúzii“, v ktorej podľa neho krajina žije. „Myslíme si, že sme bohatší, ako v skutočnosti sme a to je niečo, čo bude musieť niektorá vláda vyriešiť možno o rok, možno o päť rokov,“ povedal. Za nepriaznivý faktor označil aj starnutie populácie.

Kriticky sa vyjadril aj k času, ktorý dostali sociálni partneri na oboznámenie sa s návrhom rozpočtu, a to necelých 24 hodín pred rokovaním tripartity. „To by sa malo riešiť nieže týždne, to by sa malo riešiť mesiace dopredu,“ reagoval Vlachynský. Takýto postup označil za „výsmech všetkým sociálnym partnerom“ a podľa neho je aj z obsahu dokumentu viditeľné, že rozpočet bol „šitý extrémne horúcou ihlou“.

Zdravotníctvo má dostať viac, veľkú časť nárastu pohltia mzdy

Celkové výdavky na zdravotníctvo majú podľa údajov uvedených v relácii v roku 2027 dosiahnuť 11,1 miliardy eur. Medziročne ide o zvýšenie o 429 miliónov eur. Približne 800 až 900 miliónov eur však smeruje na výstavbu nemocníc v Martine, Banskej Bystrici, Ružomberku, Prešove a Bratislave. Vlachynský upozornil, že pri hodnotení medziročného rastu treba zohľadniť infláciu. Pri jej odhade na úrovni 3,6 percenta je podľa neho reálny nárast celkových výdavkov na zdravotníctvo iba v rádoch desatín percenta. Zároveň považuje za presnejšie sledovať samotné výdavky na zdravotnú starostlivosť bez jednorazových investícií.

Tie majú podľa neho v roku 2027 dosiahnuť približne 9,3 miliardy eur a medziročne vzrásť asi o šesť percent. „To je trošku viac ako inflácia. Zároveň ale dve tretiny celého nárastu pohltí nárast miezd,“ upozornil Vlachynský. Podľa neho tak financovanie zdravotníctva reálne rastie, značná časť dodatočných peňazí však smeruje na platy zdravotníkov.

Nemocnice má štát opäť oddlžovať

Samostatným problémom zostávajú dlhy nemocníc. Podľa údajov uvedených v relácii chce štát na ďalšie oddlženie vyčleniť približne 1,58 miliardy eur. Vlachynský pripomenul, že nejde o prvý podobný krok. „Toto pripomínam je už asi šieste oddlžovanie, ktoré zažívame,“ povedal.

Podľa analytika skončil nemocničný sektor v predchádzajúcom roku v strate približne 300 miliónov eur, pričom drvivá väčšina pripadala na verejné, najmä štátne nemocnice. Napriek tomu podľa neho návrh rozpočtu neposkytuje dostatok podrobností o pripravovanom oddlžení. „O tomto oddlžení tam nájdeme absolútne minimum, takže na základe rozpočtu vôbec nevieme povedať, či vôbec bude, ako bude prebiehať, ako bude rozložené v čase a podobne,“ uviedol. Výdavky na nemocnice pritom podľa Vlachynského rastú ešte rýchlejšie než výdavky na ostatné časti zdravotníctva, no zadlženie nemocníc napriek tomu pokračuje. Oddlženie má podľa neho zmysel iba so systémovými zmenami.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.