17°
Bratislava
Štúdio 24: Odchod vojakov USA z Iraku urýchlila vojna s Iránom, upozorňuje politológ
Štúdio 24: Odchod vojakov USA z Iraku urýchlila vojna s Iránom, upozorňuje politológ
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Spojené štáty americké po viac ako dvanástich rokoch oficiálne ukončili svoju vojenskú operáciu v Iraku, kde bojovali proti Islamskému štátu. Iracký premiér hovorí o začiatku novej fázy suverenity. Nehrozí po vzore Afganistanu, kde sa po stiahnutí Američanov chopili moci militanti z Talibanu, podobný scenár aj v Iraku? A čo to bude znamenať pre irackých Kurdov? Odpovede hľadal v Štúdiu 24 moderátor Ivan Janda s analytikom Josefom Krausom z Katedry politológie Masarykovej univerzity v Brne.
Odchod bol plánovaný, vojna s Iránom ho urýchlila
Ukončenie americkej vojenskej operácie v Iraku po viac ako dvanástich rokoch predstavuje podľa Josefa Krausa kombináciu dlhodobého plánu a reakcie na aktuálny vývoj na Blízkom východe. V relácii Štúdio 24 vysvetlil, že pôvodný cieľ misie, ktorým bol boj proti Islamskému štátu, už stratil svoje opodstatnenie v pôvodnom rozsahu.
„Ukončenie misie proti Islamskému štátu už bolo skutočne naplánované, a to z dôvodu, že Islamský štát ako entita, proti ktorej malo zmysel bojovať priamo v teréne v Iraku, už dávno zanikol,“ uviedol Kraus. Odchod amerických jednotiek však podľa neho urýchlila vojna medzi Spojenými štátmi a Iránom, ktorá sa začala koncom februára. Americkí vojaci a vojenské základne v Iraku sa totiž stávali terčmi odvetných útokov Iránu a šiitských milícií napojených na Teherán.
Washington tak podľa analytika pristúpil k skoršiemu stiahnutiu zostávajúcich síl aj v záujme zníženia ich vystavenia útokom.
Irackí Kurdi prichádzajú o bezpečnostnú oporu
Väčšina amerických jednotiek opustila Irak už v minulom roku. Zostávajúca vojenská prítomnosť sa sústreďovala predovšetkým na severe krajiny, v oblastiach obývaných Kurdmi, ktorí patria k dlhoročným spojencom Spojených štátov.
Kraus vysvetlil, že americkí vojaci mali v irackom Kurdistane priaznivejšie podmienky než v arabských oblastiach stredného a južného Iraku. Miestni Kurdi totiž vnímali ich prítomnosť ako bezpečnostnú záruku a politickú oporu. „Kurdom americká vojenská prítomnosť príliš neprekážala. Naopak, poskytovala im určitú mieru bezpečnosti a akúsi politickú kotvu, o ktorú v tejto chvíli v podstate prichádzajú,“ povedal Kraus.
Spojenectvo Kurdov a Američanov siaha až do obdobia vojny v Perzskom zálive a pokračovalo aj počas spoločného boja proti Islamskému štátu. Kurdské jednotky podľa Krausa predstavovali jednu z najdôležitejších síl odporu proti jeho expanzii zo Sýrie do Iraku. Analytik však upozornil, že americká podpora Kurdov nebola v minulosti bezpodmienečná. Ako príklad uviedol vývoj v susednej Sýrii, kde podľa jeho hodnotenia Washington prestal kurdským spojencom poskytovať dovtedajšiu podporu. „Spojené štáty už historicky niekoľkokrát ukázali, že sú ochotné Kurdov hodiť cez palubu v momente, keď ich nebudú potrebovať,“ vyhlásil Kraus.
Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.
