Štúdio 24: Ak by boli predčasné voľby, v januári to zrejme nebude, myslí si Hřích
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Na slovenskej politickej scéne je horúco. Koaličná SNS stále trvá na odchode ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, inak ho chce odvolávať v parlamente. Premiér Robert Fico zase nevylučuje predčasné voľby v januári. O aktuálnej situácii rozprával v relácii Štúdio 24 riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích.
Koalícia podľa Hřícha zostane napätá
Riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích v relácii Štúdio 24 hodnotil aktuálne napätie vo vládnej koalícii, možnosť predčasných parlamentných volieb aj to, ako by prípadný skorší termín mohol ovplyvniť politické strany. Venoval sa tiež sporu SNS s ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom a situácii pred komunálnymi voľbami v Bratislave.
V prípade Tarabu Hřích neočakáva, že by z funkcie odišiel z vlastnej iniciatívy. Z jeho doterajších vyjadrení má pocit, že minister stále počíta s možnosťou dohody. „Ja si myslím, že žiadny minister nechce odísť dobrovoľne a z vyjadrení pána Tarabu mám pocit, že on ešte stále ráta s tým, že príde k nejakej dohode. Takže ja si myslím, že dobrovoľne neodíde,“ povedal Hřích.
Ultimátum zo strany SNS vníma skôr ako ďalší krok vo vyjednávaní. Termín, ktorý národniari stanovili, podľa neho predstavuje „zdvihnutý prst“, dokedy by sa malo nájsť riešenie. Odkaz podľa Hřícha nesmeruje iba k Tarabovi, ale najmä k premiérovi Robertovi Ficovi.
Ohrozenie vládnej koalície?
Priamy rozpad koalície však Hřích v tejto chvíli neočakáva. Pripomenul, že koalícia už v minulosti prechádzala spormi, odchodmi poslancov či vytváraním nových skupín a napriek tomu pokračovala. „Ten status vládnej koalície, myslím si, že zostane rovnaký. A ten status bude veľmi napätý,“ skonštatoval.
Januárový termín podľa neho zrejme nevyjde
Hřích sa vyjadril aj k možnosti predčasných parlamentných volieb v januári, ktorú pripustil premiér Fico. Hřích upozornil predovšetkým na politickú aj časovú náročnosť takéhoto scenára. Kým pri niektorých zákonoch má podľa neho koalícia problém už s jednoduchou väčšinou, na skrátenie volebného obdobia by bola potrebná ústavná väčšina.
Pri januárovom termíne by navyše bolo potrebné postupovať veľmi rýchlo. Hřích preto neočakáva, že sa tento scenár naplní. „Ja si myslím, že to sa asi nestane a keď by sa uvažovalo o nejakých predčasných voľbách, tak možno skôr nejaký prelom zimy a jari, možno nejaký marec, marec a apríl, čo by sa teoreticky stihlo, ale ja neviem,“ povedal. Za otvorenú považuje aj otázku, koľko koaličných poslancov by bolo ochotných za predčasné voľby zahlasovať. Podľa Hřícha by totiž hlasovali aj za možnosť, že sa po ďalších voľbách do parlamentu sami nedostanú.
Rozhodujúce nemusí byť, kto voľby vyhrá
Hřích sa pozrel aj na aktuálne trendy v prieskumoch. Poukázal na rast Republiky a dlhodobo vyrovnaný súboj Smeru s Progresívnym Slovenskom. Obe strany sa podľa neho na čele striedajú a rozdiel medzi nimi sa pohybuje v jednotkách percentuálnych bodov. Vložený markdown
Za najdôležitejšiu otázku budúcich volieb však nepovažuje samotného víťaza. „To, čo bude asi najdôležitejšie, nie ani kto vyhrá tie voľby, ale to najdôležitejšie bude, koľko strán sa tam dostane,“ povedal.
Práve počet strán, ktoré prekročia päťpercentnú hranicu, bude podľa neho zásadný pre povolebnú matematiku a možnosti zostavenia vlády. Hřích zároveň očakáva, že niektoré súčasné vyhlásenia politikov o tom, s kým po voľbách spolupracovať nebudú, sa môžu dostať do konfliktu s povolebnou realitou. „Ja si myslím, že aj veľa tých takých vymedzení, ktoré teraz počujeme pred voľbami, hrozí, že po voľbách budú musieť padnúť, lebo zložiť budúcu vládu bude veľmi náročné,“ uviedol.
Predčasné voľby by prinútili strany konať rýchlejšie
Ak by sa predčasné voľby skutočne vyhlásili, opozičné strany by podľa Hřícha museli začať intenzívnejšie zvažovať vytváranie volebných blokov. Niektoré sú podľa neho takejto spolupráci naklonené viac, iné menej. Skorší termín by zároveň vytvoril tlak aj na vznikajúce politické projekty. „Muselo by sa asi mnoho politikov veľmi poponáhľať,“ skonštatoval Hřích v súvislosti so zákonnými lehotami pri zakladaní či premenovávaní politických strán.
Pri Republike upozornil, že jej čísla môžu s rozbehnutím skutočnej volebnej kampane ešte prejsť zmenou. Zároveň však uviedol: „Ja si myslím, že Republika je jedna zo strán, ktorá má už prakticky parlament istý.“
Súboj o Bratislavu sa mení
V závere rozhovoru sa Hřích venoval aj komunálnym voľbám v Bratislave a rozhodnutiu Martina Winklera podporiť Jozefa Ráža. Tejto téme sa podľa neho čoraz viac darí prerastať z komunálneho súboja do konfliktu veľkej politiky.
Hřích povedal, že Ráž týmto krokom „zjednotil odporcov súčasného primátora“. Za rozhodujúci faktor v súboji s Matúšom Vallom považuje predovšetkým schopnosť oboch táborov mobilizovať svojich voličov. Súboj označil za vyrovnaný, pričom podľa jeho aktuálneho hodnotenia má stále navrch úradujúci primátor.
Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.