Štúdio 24: Konflikt sa prepojil s medzinárodným obchodom, analytička o rastúcej sile Húsíov

Zdielať na

23.9.2026 Štúdio JOJ 24

Štúdio 24: Konflikt sa prepojil s medzinárodným obchodom, analytička o rastúcej sile Húsíov

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Iránsky prezident Pezeškiján vystúpil s prejavom len deň po tom, ako americký prezident Donald Trump v utorok hovoril o možnosti, že by mohol "Islamskú republiku zničiť" a "zahnať ju do pekla". Na jeho príhovor sme sa pozreli s analytičkou Centra ázijsko-pacifických štúdií pri CEVRO univerzite pani Kateřinou Kovács.

Napätie medzi Iránom a Spojenými štátmi pokračuje. Iránsky prezident Masúd Pezeškiján vo svojom prejave označil Iráncov za obete amerického terorizmu a zdôrazňoval silu krajiny a jej obyvateľov. Podľa analytičky Kataríny Kovács išlo aj o reakciu na predchádzajúce vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Irán chce konkrétne podmienky

Podľa Kovács Teherán netrvá iba na všeobecných požiadavkách, ale má konkrétne podmienky. Ide najmä o ukončenie americkej blokády, uvoľnenie zmrazených prostriedkov a zastavenie vojenského tlaku. Práve v týchto otázkach sa podľa nej obe strany výrazne rozchádzajú.

Trump zároveň hovoril o možnosti takzvaného vymazania Iránu, zatiaľ čo naďalej prebiehajú sprostredkované rokovania. Kovács v tom vidí výrazný kontrast, ale zároveň aj snahu amerického prezidenta dostať Teherán pod tlak. "Takže si myslím, že samozrejme kontrast tam je, ale tu je určite vidieť nejaký nátlak, aby Irán napríklad dostal strach z nejakého útoku, tak aby práve boli ochotní jednať," uviedla analytička.

Pezeškiján zdôrazňoval silu Iránu

Podľa Kovács z prejavu iránskeho prezidenta nebolo cítiť, že by Irán dostal strach. Naopak, Pezeškiján sa podľa nej snažil zdôrazniť silu Iránu a jeho obyvateľov. "Páčilo sa mi, ako sa pán prezident Iránu snažil zdôrazniť tú silu Iránu a toho iránskeho ľudu, že oni sklonia hlavu a neustúpia," povedala Kovács. Zároveň upozornila, že obaja prezidenti podľa nej nechcú ustúpiť, čo situáciu komplikuje.

Irán a podpora regionálnych aktérov

Donald Trump dlhodobo označuje Irán za sponzora, respektíve hlavného sponzora terorizmu. Kovács uviedla, že Irán podľa nej podporuje aktérov vo svojom regióne, pričom spomenula aj hnutie Húsíov v Jemene. Teherán takéto označenie odmieta. Iránsky prezident zároveň vo svojom prejave hovoril o spolupráci na regionálnej bezpečnosti. Kovács však upozornila, že vzhľadom na nestabilitu a rôznorodosť regiónu je takáto spolupráca komplikovaná.

Jadrový program zostáva problémom

Ďalším sporným bodom je iránsky jadrový program. Trump uviedol, že nechce, aby Irán získal jadrové zbrane. Podľa Kovács sa Teherán svojho jadrového programu úplne vzdať nechce a ďalší vývoj bude závisieť aj od toho, ako sa k otázke postaví iránsky prezident.

Irán podľa informácií, ktoré v rozhovore zazneli, prostredníctvom sprostredkovateľov predložil Američanom konkrétne podmienky. Patria medzi ne ukončenie vojny na všetkých frontoch a zastavenie toho, čo Teherán označuje za americké akty agresie. Kovács však neočakáva v najbližšom období jednoduché riešenie.

Húsíovia získali výraznú vojenskú silu

Témou rozhovoru boli aj jemenskí povstalci Húsíovia. Z pôvodne lokálneho ozbrojeného hnutia sa podľa Kovács stala významná vojenská organizácia, ktorá dokáže ovplyvňovať lodnú dopravu medzi Európou a Áziou. Dôležitú úlohu v ich posilnení zohrala podľa analytičky podpora Iránu a jeho spojencov. Húsíovia vďaka nej získali výcvik, technológie a moderné zbrane vrátane balistických a protilodných striel či dronov. Významná je aj ich geografická poloha a kontrola rozsiahlych horských oblastí.

"A tým sa ten lokálny konflikt prepojil s omnoho širším regionálnym a dokonca aj s medzinárodným dosahom," vysvetlila Kovács.

Húsíovia chcú rozhodujúcu pozíciu v Jemene

Kovács ich ideológiu opísala ako kombináciu islamskej identity, jemenského nacionalizmu a silnej protiamerickej a protiizraelskej rétoriky. Hnutie podľa nej od začiatku vystupovalo aj proti korupcii a sociálnej nespravodlivosti. "Pokiaľ ide o to, o čo im vlastne ide, tak by som to zjednodušila tak, že oni chcú mať rozhodujúcu politickú a vojenskú pozíciu v Jemene. Zároveň si chcú nechať zachovať kontrolu nad územím, ktoré ovládajú," uviedla analytička.

Spojenie s Iránom je najmä politické a strategické

Irán a Húsíovia sú geograficky vzdialení približne 2-tisíc kilometrov. Ich vzťah podľa Kovács nie je založený iba na náboženstve. Ide predovšetkým o politické a strategické spojenectvo. Obe strany podľa nej vnímajú ako spoločných protivníkov Izrael a Spojené štáty. Húsíovia sa hlásia k takzvanej osi odporu, do ktorej patrí napríklad aj Hizballáh.

Irán im podľa západných krajín poskytuje politickú podporu a tiež vojenské technológie, výcvik a materiálnu podporu, čo Teherán odmieta. Kovács však zároveň zdôraznila, že Húsíovia nie sú iba „iránskou predĺženou rukou“. Majú vlastné záujmy a vlastnú agendu, pričom Irán im pomohol posilniť ich vojenské schopnosti.

Útoky na lode im dávajú strategickú výhodu

Húsíovia útočia aj na obchodné lode. Podľa Kovács si uvedomili význam svojej geografickej polohy. Kľúčovým miestom je prieliv Báb al-Mandab, cez ktorý prechádzajú lode medzi Červeným morom a Adenským zálivom.

Útoky prezentujú najmä ako podporu Palestínčanov a tlak na Izrael. Zároveň však podľa analytičky zistili, že ohrozovanie obchodnej dopravy im dáva nástroj s výrazne väčším dosahom, než by zodpovedalo ich veľkosti. "Oni nemusia poraziť americké alebo európske námorníctvo, ale práve stačí, keď vytvárajú dostatočné riziko. A presne to je podľa mňa tá strategická kalkulácia," povedala.

Podpora Húsíov medzi Jemenčanmi je rozporuplná

Húsíovia podľa Kovács získali v roku 2014 pomerne širokú podporu. Využili nespokojnosť s vtedajšou vládou, korupciou a ekonomickou situáciou. Organizovali masové protesty a prezentovali sa ako hnutie, ktoré chce bojovať proti skorumpovanej politickej elite.

Dnes však podľa analytičky nie je možné hovoriť o jednoznačnej väčšinovej podpore. Presné čísla vzhľadom na vojnovú situáciu nie sú známe. Spomenula však výskum, podľa ktorého približne 43 percent opýtaných Jemenčanov označilo Húsíov za hlavný zdroj nestability v krajine.

Konflikt má čoraz širší dosah

Význam Húsíov podľa Kovács výrazne vzrástol po začiatku vojny v Gaze. Začali sa prezentovať ako súčasť takzvanej osi odporu a útočiť na Izrael, ale aj na lodnú dopravu v Červenom mori. "Tým sa ten lokálny konflikt prepojil s mnohými širšími regionálnymi konfliktmi a medzinárodným obchodom," uviedla.

Podľa nej sú Húsíovia v posledných týždňoch a mesiacoch čoraz väčším rizikom pre medzinárodný obchod.

Humanitárna situácia v Jemene sa zhoršuje

Situácia v Jemene zostáva vážna aj z humanitárneho hľadiska. Podľa údajov spomenutých v rozhovore môže počet ľudí vysídlených v dôsledku aktuálnych bojov presiahnuť 230-tisíc. Ide o ďalšiu záťaž pre krajinu, v ktorej už viac ako päť miliónov ľudí čelí vnútornému vysídleniu z predchádzajúcich rokov. Humanitárnu pomoc podľa Kovács potrebuje približne 22 miliónov ľudí.

Operácie OSN však podľa nej nemajú dostatok financií a sú pokryté približne na 18 percent. Obáva sa preto ďalšej vlny vysídľovania v krajine, ktorá už čelí nedostatku zdrojov na pomoc obyvateľom.