Štúdio 24: Pripravenosť Slovenska na samostatnosť nebola taká, ako u Čechov, hovorí Gašparovič

V období pred jej prijatím bolo podľa Gašparoviča cítiť pretrvávajúci pocit nerovnoprávnosti vo vzťahu k českej strane, ktorý siahal až k nenaplneným sľubom Košického vládneho programu. Po roku 1989 sa radikálnejšie slovenské politické strany začali čoraz viac hlásiť k myšlienke samostatného štátu, čo viedlo k sérii náročných rokovaní. „Stále sme hovorili o konfederácii alebo federácii, o spoločnom štáte. Nehovorili sme o rozdelení,“ spomína Gašparovič.

Prelom nastal na stretnutí v Bratislave, v hoteli Bôrik, kde sa ukázalo, že česká strana je na rozdelenie pripravenejšia. „Česi sa chcú rozdeliť,“ referovali slovenskí ekonómovia Vladimírovi Mečiarovi.

Prečítajte si tiež

Slovensko si pripomína 34 rokov od prijatia Ústavy. Raši otvoril aj otázku predčasných volieb

​

Príprava ústavy nebola tajná záležitosť úzkeho kruhu. Predchádzala jej široká verejná diskusia s tisíckami návrhov na úpravy. Vychádzalo sa z federálnych dokumentov, no najmä z ústav demokratických krajín. Významným krokom bola požiadavka na revíziu francúzskymi právnikmi.

Najväčšou politickou výzvou pred ústavou bolo prijatie Deklarácie Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti SR. Napriek námietkam a obavám o právnu záväznosť bola schválená, čo česká strana vnímala ako jasný signál smerom k rozdeleniu. O štyri dni neskôr už Česi predložili návrh vlastnej ústavy.

Prečítajte si tiež

Hlas prichádza s ústavnou zmenou. Občania by mohli referendom ukončiť volebné obdobie

​

Za 34 rokov bola slovenská ústava novelizovaná 24-krát. Gašparovič to považuje za prirodzené, keďže pri jej vzniku nemohli tušiť všetky budúce výzvy. Zároveň však navrhuje zvýšenie kvóra pre zmeny ústavných článkov v Národnej rade, aby sa predišlo príliš ľahkým zmenám motivovaným politickými záujmami.