Štúdio 24: Žiaci strácajú motiváciu poznávať, varuje odborníčka. Na problém reaguje kurikulárna reforma

Prečo sa slovenské školstvo musí meniť?

Slovenské školstvo prechádza výraznou zmenou. Nový štátny vzdelávací program má podľa odborníkov lepšie pripraviť deti na svet, v ktorom žijú a ktorý sa výrazne mení najmä vplyvom technológií. Riaditeľka Odboru podpory formálneho vzdelávania NIVAM Petra Fridrichová upozorňuje, že doterajší systém už nedokáže dostatočne reagovať na nové potreby žiakov.

Prečítajte si tiež

Analýzy 24: Kurikulárna reforma je potrebná, ale pripravenosť by mohla byť lepšia, tvrdí Gažovičová

​"Deti pripravujeme pre budúcnosť a pre to, aký svet ich čaká, a nie na ten, ktorý sme žili my,“ vysvetlila Fridrichová. Jedným z dôvodov reformy je podľa nej aj obrovské množstvo informácií, ku ktorým majú dnešné deti prístup. Musia sa preto naučiť nielen informácie získavať, ale aj správne ich vyhodnocovať a využívať.

Problémom je aj čitateľská gramotnosť a motivácia

Dôležitým dôvodom na zmenu sú podľa Fridrichovej aj dlhodobo neuspokojivé vzdelávacie výsledky slovenských žiakov. Upozorňuje najmä na klesajúcu úroveň čitateľskej gramotnosti, ktorá zahŕňa schopnosť porozumieť textu, rozlišovať fakty od názorov či vybrať z informácií to podstatné.

"Vidíme, že slovenskí žiaci v priebehu posledných desiatich rokov zásadným spôsobom strácajú motiváciu o poznávanie, učenie sa, o to akoby objavovanie sveta, v ktorom oni vlastne žijú,“ povedala Fridrichová.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Je to o prepájaní predmetov medzi sebou, hovorí ku kurikulárnej reforme Hanzlovičová

​Cieľom reformy preto nie je iba zmeniť obsah učiva, ale aj spôsob, akým sa deti učia. Dôraz sa má viac presúvať od memorovania k aktívnemu zapájaniu žiakov, tvorivosti a schopnosti pracovať s poznatkami.

Slovensko sa inšpirovalo aj zahraničím

Pri tvorbe nového kurikula odborníci sledovali skúsenosti viacerých krajín. Fridrichová uviedla, že inšpiráciou bolo napríklad Fínsko, Estónsko, Poľsko, Slovinsko či Portugalsko. "Sledovali sme aj Fínsko a tú cestu Fínska, ale my meškáme za Fínskom tak 35 rokov cca a sledovali sme Estónsko, ktoré je nám bližšie, trošičku aj charakterom aj nejakými problémami,“ uviedla.

Kurikulárna reforma zároveň nie je projektom jedného volebného obdobia. Jej základy vznikali už pred rokmi a opierali sa o výskumy slovenského vzdelávacieho systému. Fridrichová pripomenula, že významným podkladom bola aj analýza think tanku To dá rozum z roku 2019.

Prečítajte si tiež

Tlačová beseda ministra Druckera ku kurikulárnej reforme od septembra

Prvé školy začali nové kurikulum zavádzať dobrovoľne. Pôvodne sa pritom očakávalo, že sa do pilotného roka zapojí približne 30 škôl. Záujem však bol výrazne väčší. "Nás to veľmi prekvapilo v tom, že sa nám prihlásilo takmer 130 škôl, ktoré si povedali, že oni chcú byť tými priekopníkmi,“ uviedla Fridrichová. Pre kapacitné možnosti podpory napokon vybrali 40 škôl, pričom začínali s 39.

Učitelia dostávajú podporu

Podľa Fridrichovej školy na zmenu nezostávajú samy. NIVAM poskytuje školám adresnú podporu a pomáha im vytvárať vlastné školské vzdelávacie programy a učebné osnovy. "Máme učiteľov profesijného rozvoja od nás z NIVAMu, ktorí pomáhajú školám prejsť tou cestou, vytvoriť si svoj školský vzdelávací program, vytvoriť si učebné osnovy tak, aby každej škole vyhovovalo a nastavila si ten program tak, ako ho potrebuje vo vzťahu k svojim žiakom,“ priblížila.

Prečítajte si tiež

Máte doma budúceho prváka? Od septembra ho v škole čakajú zásadné zmeny

​Nový systém tak má školám umožniť väčšiu mieru prispôsobenia vlastným potrebám. Iné požiadavky totiž môžu mať napríklad školy so športovým zameraním či školy s dôrazom na cudzie jazyky.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.