Školský rok prinesie učenie po novom. Ako pripraviť deti na zmenu?

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Od 1. septembra čaká základné školy ďalší veľký krok kurikulárnej reformy. V prvých ročníkoch už podľa nového štátneho vzdelávacieho programu začnú učiť všetky bežné základné školy na Slovensku. Cieľom je menej memorovania a viac prepájania vedomostí s praxou, komunikácie či samostatného premýšľania. Odborníčka na školstvo Soňa Hanzlovičová v relácii Štúdio 24 upozornila, že veľkou zmenou bude nový režim najmä pre prvákov, ale aj pre ich rodičov.

Reforma má priniesť viac praktického učenia

Kurikulárna reforma sa nezačína úplne od nuly. Prvé školy sa do nej zapojili ešte v roku 2023, najskôr ich bolo 39, neskôr pribúdali ďalšie. Od nového školského roka sa však nový štátny vzdelávací program stáva povinným aj pre školy, ktoré s ním doteraz nezačali.

Hanzlovičová si nemyslí, že by rodičia mali mať z nového systému obavy. Podľa nej bude začiatok školského roka prebiehať prirodzene a veľká časť zodpovednosti bude na učiteľoch, ktorí deti novým spôsobom výučby prevedú. „Nemyslím si, že treba mať strach, pretože asi každý rodič, každé dieťa si to musí proste prežiť,“ uviedla. Dodala, že práve učiteľky a učitelia budú pre deti v triedach akýmisi sprievodcami.

Nový spôsob vzdelávania má byť podľa nej viac zameraný na prepájanie poznatkov a ich praktické využitie. „Je to také viac o väčšej komunikácii, o viac prepájaní tých predmetov medzi sebou (...) aby to nebolo také čisté memorovanie,“ vysvetlila.

Podobne reformu vysvetľuje aj ministerstvo školstva. Minister Tomáš Drucker zdôraznil, že deti nemajú iba vedieť informácie zopakovať, ale mali by im rozumieť a vedieť ich použiť v každodennom živote. Ako príklad uviedol percentá – nestačí ich vedieť vypočítať, ak žiak nerozumie tomu, čo preňho znamená napríklad 15-percentný úrok pri pôžičke. Nový program preto kladie väčší dôraz na premýšľanie, prepájanie poznatkov, overovanie informácií, spoluprácu a praktické využitie vedomostí.

Výzva aj pre učiteľov

Reforma však nebude zmenou iba pre žiakov. Výrazne sa dotkne aj učiteľov, ktorí si musia osvojiť nový spôsob práce. Hanzlovičová pripomenula, že pedagógovia mali v uplynulých rokoch k dispozícii vzdelávacie programy zamerané na zavádzanie reformy. Zároveň však upozornila, že veľa bude závisieť aj od ochoty samotných učiteľov meniť zaužívaný spôsob výučby.

„Sú učitelia, ktorí sa chcú učiť a idú tým trendom, a učitelia, ktorí sa nechcú učiť a povedia si, že ja už to nepotrebujem,“ povedala. Aj zástupcovia učiteľských organizácií upozorňujú, že úspech reformy bude závisieť od podpory pedagógov. Slovenská komora učiteľov napríklad dlhodobo poukazuje na nedostatok učiteľov a klesajúcu atraktivitu povolania. Podľa jej prezidentky Jarmily Javorkovej nemôže byť učiteľ nositeľom veľkej systémovej zmeny a zároveň zostať „najslabším článkom“.

Prváci si musia zvyknúť na úplne nový režim

Najväčšiu zmenu však tradične čakajú deti, ktoré do školy nastupujú prvýkrát. Hanzlovičová pripomenula, že pre šesťročné dieťa znamená prechod zo škôlky do školy výraznú zmenu prostredia aj režimu. „To malé prváčika ide z toho koberca materskej škôlky do toho prvého ročníka za tú lavicu a kým sa tie detičky naučia (...) naozaj toho pedagóga počúvať, tak to bude trošku trvať aj ten polrok,“ vysvetlila.

Rodičom preto odporúča, aby už pred začiatkom školy postupne posúvali ranné vstávanie na skorší čas. Dieťa by si podľa nej malo zvyknúť, že sa po prázdninách opäť vracajú každodenné povinnosti. „Treba zobudiť dieťa skôr, aby naozaj to dieťa si zvyklo. (...) Musím mať svoje povinnosti a treba to doňho vštepovať od prvého dňa,“ povedala.

Upozornila zároveň, že školský deň môže byť pre niektoré malé deti veľmi dlhý. Ak navštevujú ranný aj popoludňajší školský klub, môžu byť v škole od skorého rána až do neskorého popoludnia. „Niektoré deti sú už ráno v škole od pol siedmej a odchádzajú až o piatej, pol šiestej. Čiže toto je dosť. To je aj pre dospelého človeka dosť,“ podotkla.

Nie všetky deti sa budú do školy tešiť

Reakcia prvákov na nástup do školy môže byť podľa Hanzlovičovej veľmi individuálna. Niektoré deti sa na nový začiatok tešia a už pred prvým dňom si pripravujú tašku a školské potreby, iné môžu mať zo zmeny obavy. Rodičia by preto mali pristupovať k dieťaťu trpezlivo a školu neprezentovať ako strašiaka.

„Budú deti plakať, ktoré povedia, že ja sa chcem vrátiť do škôlky, lebo tá škôlka je pre mňa istota,“ povedala. Rodičia by podľa nej mali dieťa ubezpečovať, že aj škola môže byť bezpečným prostredím, kde si nájde nových kamarátov a naučí sa nové veci.

Veľkú úlohu zohráva aj prvá triedna učiteľka alebo učiteľ. Podľa Hanzlovičovej je práve schopnosť učiteľa zaujať deti a vytvoriť si s nimi vzťah jedným z kľúčov k tomu, aby prvé mesiace prebehli pokojnejšie.

Školský klub nemá byť iba „čakaním na rodiča“

Po vyučovaní zostáva množstvo mladších detí v školskom klube detí, kedysi označovanom ako družina. Hanzlovičová pripomenula, že jeho úlohou nie je iba dohliadať na deti do príchodu rodičov.

Program môže zahŕňať oddych, hry, pohybové a tvorivé aktivity aj prípravu domácich úloh. Na mnohých školách navyše fungujú vysunuté pracoviská základných umeleckých škôl či rôzne krúžky, takže dieťa môže absolvovať aktivitu bez toho, aby ho rodič musel prevážať na iné miesto.

Ak však dieťa po niekoľkých týždňoch zistí, že ho vybraný krúžok alebo hudobný nástroj nebaví, odborníčka nevidí problém v zmene. Rodičia by podľa nej mali hľadať aktivitu, ktorá dieťaťu vyhovuje, namiesto toho, aby pri nej zostávalo za každú cenu.

Domáce úlohy by nemali byť každodenným bojom

Otázkou zostáva aj domáca príprava. Hanzlovičová upozornila, že trendom je znižovať množstvo klasických domácich úloh a časť prípravy môže prebiehať už v školskom klube. Pri starších deťoch by podľa nej rodičia nemali neustále kontrolovať každú povinnosť. Dieťa by si malo postupne vybudovať zodpovednosť za vlastné úlohy. Pri prvákoch je však situácia iná. Keď sa ešte len učia písať, čítať či pracovať so školskými pomôckami, pomoc rodiča je prirodzená.

„Pokiaľ sú to malé deti a učia sa písať, učia sa tie veci, tak tam asi pri tom tá mama musí stáť a musí si to odsedieť,“ povedala. Za najdôležitejšiu považuje spoluprácu medzi rodičom, učiteľom a vychovávateľom. Práve komunikácia medzi školou a rodinou môže podľa nej pomôcť, aby sa z prvých týždňov nového školského roka nestal zbytočný stres pre deti ani rodičov.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.