Pred 65 rokmi začali budovať Berlínsky múr. Pre útek za slobodou mnohí zaplatili životom

Zdielať na

13.8.2026 Štúdio JOJ 24

Pred 65 rokmi začali budovať Berlínsky múr. Pre útek za slobodou mnohí zaplatili životom

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Pred 65 rokmi, 13. augusta 1961, začali počas tajnej akcie Ruža budovať Berlínsky múr. Na viac ako 28 rokov sa stal jedným z najvýraznejších symbolov studenej vojny a rozdelenia Európy. Hoci múr v roku 1989 padol a Nemecko sa následne zjednotilo, rozdiely medzi jeho východnou a západnou časťou úplne nezmizli. O historickom význame Berlínskeho múru aj jeho odkaze pre dnešné Nemecko hovoril v Štúdiu 24 docent Vladimír Handl z Katedry nemeckých a rakúskych štúdií Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe.

Z východného Nemecka odchádzali najmä mladí a kvalifikovaní

Vznik Berlínskeho múru bol podľa Handla výsledkom širšieho povojnového rozdelenia Európy a snahy Sovietskeho zväzu upevniť svoje mocenské postavenie vo východnom bloku. Zároveň mal stabilizovať samotnú Nemeckú demokratickú republiku, ktorá prichádzala o veľkú časť obyvateľstva.

„Pred tou stavbou Berlínskeho múru odišlo z toho východného Nemecka 14 percent obyvateľov a boli to hlavne mladí ľudia, kvalifikovaní ľudia,“ priblížil Handl.

Možnosť relatívne voľného odchodu na Západ podľa neho spôsobovala NDR hospodárske aj politické problémy. Uzavretie hranice preto malo zastaviť odliv obyvateľstva a pomôcť režimu stabilizovať pomery. Po vybudovaní múru prišlo podľa Handla aj k hospodárskym reformám a zvýšeniu dynamiky ekonomického rastu.

Berlínsky múr však zároveň znamenal tvrdé obmedzenie slobody. Handl upozornil aj na ľudí, ktorí pri pokuse dostať sa na druhú stranu prišli o život. „Padlo alebo bolo zabitých asi 140 východonemeckých občanov, ktorí sa pokúšali prejsť na Západ,“ povedal.

Múr zostáva traumou aj historickým mementom

Ani desaťročia po páde múru podľa Handla táto kapitola nemeckých dejín nestratila svoj politický a spoločenský význam. Pripomínajú ju oficiálne podujatia a diskusie sa opakovane vracajú aj k tomu, nakoľko sa po zjednotení podarilo spojiť dve desaťročia odlišne sa vyvíjajúce časti krajiny.

Berlínsky múr je preto podľa odborníka zároveň historickým mementom aj traumou. V školách sa jeho príbeh učí v širšom kontexte sovietskeho vplyvu, fungovania NDR, ale aj dôsledkov neslobodného režimu.

„Diktatúra proste so sebou môže priniesť nejakú mieru stability, ale zároveň so sebou nesie skutočne obete a obmedzenie slobody, obmedzenie toho, čím človek môže rozhodovať o svojom živote a živote svojich blízkych,“ vysvetlil Handl.

Podľa neho sa pritom počas existencie NDR vytvorila aj určitá východonemecká identita, ku ktorej sa časť spoločnosti vracia aj v súčasnosti.

Rozdiely medzi východom a západom nezmizli

Hoci sa sociálne rozdiely medzi oboma časťami krajiny po zjednotení výrazne zmenšili, podľa Handla sa ich nepodarilo odstrániť úplne. Príjmy vo východnom Nemecku sú podľa neho stále približne o 10 až 15 percent nižšie ako na západe.

Ešte výraznejší rozdiel vidí v nahromadenom majetku. Kým mnohí západní Nemci vstupujú do dôchodku s majetkom či penzijným pripoistením vytvoreným počas života, obyvatelia bývalej NDR sú podľa Handla vo väčšej miere odkázaní na samotný dôchodok.

Úplné zotretie rozdielov preto podľa neho zrejme ani nie je realistické. Odkázal pritom na názory nemeckých odborníkov, podľa ktorých by cieľom nemalo byť vytvorenie úplne identických častí krajiny, ale prijatie ich odlišného historického vývoja. „Nemecko sa musí naučiť žiť s tou odlišnosťou. Takže to zjednotenie bude také zjednotenie dvoch odlišných častí a toto zrejme bude trvalý stav,“ uzavrel Handl.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.