29°
Bratislava
Štúdio 24: Berlínsky múr - 65 rokov od šoku
Štúdio 24: Berlínsky múr - 65 rokov od šoku
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Najznámejší symbol studenej vojny - Berlínsky múr začali stavať hodinu po polnoci 13. augusta v roku 1961 počas tajnej akcie Ruža. Čo tento symbol znamená pre Nemcov po 65-tich rokoch a je nemecká spoločnosť rozdelená aj bez múru? Moderátorka JOJ 24 Iveta Krupová sa pýtala docenta Vladimíra Handla z Katedry nemeckých a rakúskych štúdií Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe.
Oslavy pádu Berlínskeho múru
Z východného Nemecka odchádzali najmä mladí a kvalifikovaní
Vznik Berlínskeho múru bol podľa Handla výsledkom širšieho povojnového rozdelenia Európy a snahy Sovietskeho zväzu upevniť svoje mocenské postavenie vo východnom bloku. Zároveň mal stabilizovať samotnú Nemeckú demokratickú republiku, ktorá prichádzala o veľkú časť obyvateľstva.
„Pred tou stavbou Berlínskeho múru odišlo z toho východného Nemecka 14 percent obyvateľov a boli to hlavne mladí ľudia, kvalifikovaní ľudia,“ priblížil Handl.
Možnosť relatívne voľného odchodu na Západ podľa neho spôsobovala NDR hospodárske aj politické problémy. Uzavretie hranice preto malo zastaviť odliv obyvateľstva a pomôcť režimu stabilizovať pomery. Po vybudovaní múru prišlo podľa Handla aj k hospodárskym reformám a zvýšeniu dynamiky ekonomického rastu.
Berlínsky múr však zároveň znamenal tvrdé obmedzenie slobody. Handl upozornil aj na ľudí, ktorí pri pokuse dostať sa na druhú stranu prišli o život. „Padlo alebo bolo zabitých asi 140 východonemeckých občanov, ktorí sa pokúšali prejsť na Západ,“ povedal.
Múr zostáva traumou aj historickým mementom
Ani desaťročia po páde múru podľa Handla táto kapitola nemeckých dejín nestratila svoj politický a spoločenský význam. Pripomínajú ju oficiálne podujatia a diskusie sa opakovane vracajú aj k tomu, nakoľko sa po zjednotení podarilo spojiť dve desaťročia odlišne sa vyvíjajúce časti krajiny.
Berlínsky múr je preto podľa odborníka zároveň historickým mementom aj traumou. V školách sa jeho príbeh učí v širšom kontexte sovietskeho vplyvu, fungovania NDR, ale aj dôsledkov neslobodného režimu.
„Diktatúra proste so sebou môže priniesť nejakú mieru stability, ale zároveň so sebou nesie skutočne obete a obmedzenie slobody, obmedzenie toho, čím človek môže rozhodovať o svojom živote a živote svojich blízkych,“ vysvetlil Handl.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.
Súvisiace články
Najčítanejšie
Odporúčame
