Štúdio 24: Hrá Trump s Iránom šach či domino?

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Americký prezident Donald Trump nevylúčil, že namiesto novej vojenskej ofenzívy bude Irán ničiť ekonomicky. Rokovania o riešení konfliktu na Blízkom východe prirovnal k šachovej partii. Iránci mu odkázali, že už ukázali, že sú profesionálni šachisti. Komu sa v tejto šachovej partii v súčasnosti viac darí? Na to sa v Štúdiu 24 pýtala moderátorka Stanislava Kováčik odborníka na americkú politiku Branislava Ondrášika.

Trump môže presunúť konflikt na ekonomické pole

Donald Trump naznačil, že namiesto ďalšej vojenskej ofenzívy by mohol pokračovať ekonomickým tlakom na Irán. Podľa Ondrášika to však nemusí znamenať definitívny koniec vojenskej eskalácie. Irán je navyše krajinou, ktorá dlhodobo funguje pod sankciami a dokázala sa im do určitej miery prispôsobiť.

„Irán je krajina a iránsky režim, ktorá je na systém sankcií pomerne zvyknutá dlhodobo,“ povedal Ondrášik. Dôležitým nástrojom v rukách Teheránu podľa neho zostáva situácia v Hormuzskom prielive. Odborník preto očakáva, že najbližšie obdobie môže byť aj súbojom o to, ktorá strana dokáže dlhšie znášať ekonomické následky konfliktu.

Ondrášik zároveň kriticky hodnotí výsledky doterajšieho vojenského postupu USA. Tvrdí, že Washington nedosiahol svoje pôvodné ciele, minul značnú časť zásob zbraní a konflikt poškodil americkú aj svetovú ekonomiku. „Bolo to vlastne také strelenie si do nohy, ukázal všetky slabiny americkej vojenskej sily,“ skonštatoval.

Trump podľa neho síce hovorí o poklese cien pohonných látok v USA, čo je dôležité aj vzhľadom na blížiace sa voľby do Kongresu, situácia na svetových trhoch však zostáva neistá. Americká ekonomika je zatiaľ podľa Ondrášika relatívne robustná a podporuje ju aj boom umelej inteligencie, preto bežní Američania nemusia všetky dôsledky vojny ešte naplno pociťovať. Tie sa môžu prejaviť až s odstupom niekoľkých mesiacov.

USA míňajú zásoby, utrpela aj ich povesť

Odborník sa venoval aj vojenským kapacitám Spojených štátov. Upozornil, že počas konfliktu výrazne klesli zásoby niektorých druhov munície a rakiet. Spomenul napríklad Patrioty či Tomahawky. Americká armáda podľa neho dlhodobo fungovala v mierovom režime a výroba nebola nastavená na spotrebu rozsiahlejšieho konfliktu.

„Takže ten odstrašujúci účinok, ktorý by mala mať americká armáda, sa týmto výrazne znižuje,“ povedal Ondrášik. Konflikt podľa neho umožnil ďalším veľmociam sledovať, aké sú skutočné možnosti americkej armády.

Dopad vidí aj na vzťahoch so spojencami v Perzskom zálive. Spojené štáty ich podľa Ondrášika počas konfliktu nedokázali dostatočne ochrániť pred iránskymi útokmi. „To samozrejme vôbec nie je dobré znamenie ani pre povesť, imidž Spojených štátov amerických a samozrejme ani ich vojenské kapacity,“ dodal.

Washington zvyšuje tlak aj na Rusko

Popri Iráne sa rozhovor dotkol aj vojny na Ukrajine. Americký Senát schválil návrh sankčného balíka zameraného na príjmy Ruska z energetiky. Významnou súčasťou majú byť sekundárne sankcie voči krajinám, ktoré naďalej nakupujú ruské energetické suroviny. Ondrášik medzi nimi spomenul Čínu, Indiu, ale aj Slovensko a Maďarsko.

Podľa neho ide o „významný signál“ zo strany amerického Senátu a o snahu zvýšiť ekonomický tlak na Moskvu. Od opatrení však neočakáva dramatický obrat vo vojne. Pripomenul, že Rusko už čelilo viacerým sankčným balíkom a jeho ekonomika sa napriek pôvodným očakávaniam nezrútila.

Ďalšie sankcie a clá navyše podľa Ondrášika môžu mať širšie následky. V kombinácii s problémami v Hormuzskom prielive a obmedzením dostupnosti energetických surovín môžu ešte viac zaťažiť svetovú ekonomiku.

Záznam z celej relácie nájdete vo videu.