Štúdio 24: Kde chýbajú všeobecní lekári?

BRATISLAVA / Na Slovensku chýba podľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou viac ako 400 ambulancií všeobecných lekárov a ich optimálny počet je iba v troch okresoch. Prečo nám chýbajú stovky lekárov prvého kontaktu a ako bude vyzerať budúcnosť všeobecnej ambulantnej starostlivosti? Na to sa v Štúdiu 24 pýtal moderátor Bruno Ciberej prezidentky Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska Moniky Paluškovej.

Palušková vyzdvihuje aj výrazný pokrok v oblasti primárnej starostlivosti na Slovensku, najmä od zavedenia rezidentského štúdia v rokoch 2012-2013. Uviedla, že „za posledných desať rokov sme sa raketovo posunuli“, pričom dnešní všeobecní lekári sú vďaka prístrojovému vybaveniu a rozšíreným kompetenciám schopní vyriešiť 75 až 80 percent problémov pacientov priamo v ambulanciách, čo bolo predtým nemysliteľné. Tento posun viedol k tomu, že všeobecné lekárstvo je jediným špecializačným odborom, kde sa počet ambulancií medziročne zvýšil.

Napriek tomu pretrvávajú hlboké regionálne rozdiely. Kým v krajských mestách ako Bratislava je sieť ambulancií relatívne hustá, rozsiahle „biele miesta“ existujú napríklad na juhu stredného Slovenska, kde v niektorých obciach chýbajú tak všeobecní lekári, ako aj pediatri. Rezidentské štúdium, ktoré malo smerovať absolventov do týchto znevýhodnených oblastí, je len čiastočne úspešné.

Prečítajte si tiež

Tlačová beseda k nedostatku zdravotných sestier

Zhruba polovica absolventov zostáva v krajských mestách (45 %), 33 % v okresných mestách a len 21,5 % si vyberá prácu na vidieku. Dôvodom je kombinácia nedostatočnej občianskej vybavenosti pre mladé rodiny a absencia finančnej motivácie zo strany štátu, keďže platby pre lekárov sú rovnaké bez ohľadu na náročnosť a lokalitu praxe.

Situáciu komplikuje aj starnutie zdravotníckeho personálu. Priemerný vek všeobecných lekárov na Slovensku je 57 rokov a aj keď pribúdajú mladí, vysoko vzdelaní a technicky zdatní kolegovia, generačná obmena je pomalá. Ešte kritickejší vývoj sa očakáva v prípade zdravotných sestier, kde kvôli veku a odchodu do dôchodku hrozí o štyri až päť rokov „personálny šok“. Hoci sestry v ambulanciách vykonávajú mimoriadne rozsiahlu a psychicky náročnú prácu, sú pre lekára kľúčovým partnerom. Optimálny počet pacientov na jedného všeobecného lekára s jednou sestrou je približne 1800, no Palušková odporúča mať dve sestry pre komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť.

Prečítajte si tiež

Obrovský problém slovenského zdravotníctva: Strácame sestry. Nejde len o platy

​