Štúdio 24: Nový európsky štít aj s Ukrajinou

BRATISLAVA / Lídri deviatich západných krajín spolu s Ukrajinou vytvoria koalíciu zameranú na rozvoj protiraketovej obrany pre Európu. Ide o výsledok pondelkového stretnutia lídrov tzv. koalície ochotných v Paríži, ktorého sa zúčastnil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. O týchto plánoch lídrov sa v Štúdiu 24 rozprávala moderátorka Stanislava Kováčik s politológom a dekanom Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Branislavom Kováčikom.

Podľa Kováčika sa táto iniciatíva diametrálne odlišuje od doterajších prístupov. Zatiaľ čo existujúci integrovaný systém NATO zabezpečuje základnú ochranu prostredníctvom včasného varovania a koordinácie nákupu technológií (ako napríklad nemecká iniciatíva European Sky Shield s izraelskými či americkými systémami), nový projekt ide inou cestou. "Je jedinečný a unikátny v tom, že Európa sa zaväzuje jednak vyvíjať, definovať požiadavky a spoločne vyrábať vlastné systémy protivzdušnej obrany," vysvetľuje Kováčik. Kľúčová je pritom spolupráca s Ukrajinou, ktorá nie je vnímaná len ako prijímateľ pomoci, ale ako partner s reálnymi bojovými skúsenosťami, ktoré európske krajiny chcú využiť pri budovaní vlastného systému.

Prečítajte si tiež

Zmena na čele ukrajinskej vlády: Premiérka Julija Svyrydenková podala demisu

​

Aj keď lídri desiatich krajín vo vyhlásení deklarovali, že projekt nesmeruje proti žiadnemu inému národu, ale slúži na obranu vlastného, hlavným impulzom je nepochybne hrozba z Ruska. "Je to klasická bezpečnostná dilema," hovorí Kováčik. Posilňovaním obranných spôsobilostí sa oslabuje vyjednávacia páka a hrozba zo strany Ruskej federácie, ktorej raketové systémy sú schopné účinne zasahovať vojenskú aj civilnú infraštruktúru. Moskva bude tento obranný systém komentovať ako nepriateľský akt, no Európa sa podľa politológa potrebuje postaviť na vlastné nohy aj vzhľadom na šírenie zbraňových systémov napríklad v Iráne či Severnej Kórei.

Kováčik očakáva politické vyjadrenia z Ruskej federácie, ktoré akúkoľvek formu spájania európskych štátov a rozširovania vojenských spôsobilostí, vnímaných Ruskom ako hrozbu, odsúdia. Zdôrazňuje však, že európske štáty vrátane Ukrajiny sú absolútne suverénne a majú právo zabezpečovať si vlastnú bezpečnosť. "Ukrajina má naozaj v súčasnosti jedny z najväčších skúseností práve z protivzdušnej a protiraketovej obrany, nakoľko táto krajina je prakticky dennodenne vystavená tomuto modernému spôsobu vedenia konfliktu," dodáva.

Prečítajte si tiež

Demeš: Rusko zostáva hlavnou bezpečnostnou hrozbou pre Európu

​

Rozhovor sa dotkol aj zapojenia Spojeného kráľovstva do vojenskej pomoci. Odchádzajúci britský premiér oznámil podiel Londýna na 90-miliardovej pôžičke EÚ pre Ukrajinu. Branislav Kováčik to vníma ako strategické rozhodnutie. "Spojené kráľovstvo tým získava možný podiel na budúcich obchodoch a vojenských dodávkach," vysvetľuje. Keďže minimálne dve tretiny pôžičky by mali smerovať priamo na nákup zbraňových systémov, britské spoločnosti s vyspelým zbrojárskym priemyslom si tým otvárajú dvere k lukratívnym kontraktom. Zvyšných tridsať percent finančných prostriedkov bude určených na finančnú stabilizáciu Ukrajiny.