Odborníčka na protokol: Revolver od Erdogana nebol najväčší problém. Ostrá munícia áno

BRATISLAVA / Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan po skončení samitu NATO v Ankare obdaroval lídrov členských štátov netradičným darom – historickým revolverom s vygravírovaným menom každého obdarovaného. Dostal ho aj prezident Peter Pellegrini, ktorý ju označil za prekvapivý a originálny dar. Odborníčka na protokol a spoločenskú etiketu Katarína Strýčková v relácii Štúdio 24 vysvetlila, že samotný revolver z pohľadu protokolu nepredstavoval problém. Za najspornejší moment označila priloženú ostrú muníciu.

Samotný revolver protokol nezakazuje

Strýčková hneď v úvode upozornila, že pri hodnotení podobných darov sa často miešajú emócie s pravidlami diplomatického protokolu. Podľa nej samotný fakt, že išlo o zbraň, ešte neznamená porušenie zaužívaných pravidiel.

„No myslím si, že v celom tomto príbehu sa miešalo viacero vecí, ktoré vyvolali u niekoho možno pohoršenie, niekde nejaké otázniky. V konečnom dôsledku treba najprv povedať, že z pohľadu protokolu nie je nikde napísané, že revolver alebo zbraň nemôžete darovať. Čiže nie je to zakázané, ale správne ste podotkli, protokol vlastne neposudzuje dar z pohľadu toho, či sa niekomu páči alebo nepáči, ale či je primeraný, akú má symboliku a aký je kontext toho darovania,“ povedala.

Prečítajte si tiež

Nečakané prekvapenie od tureckého prezidenta: Erdogan daroval lídrom NATO vzácne revolvery

​Podľa nej by mal reprezentatívny dar niesť určitý príbeh a odrážať krajinu, ktorá ho odovzdáva. „Má reprezentovať nejakú jej kultúru, nejakú jej históriu alebo možno nejakú významnú udalosť alebo osobnosť,“ vysvetlila.

Kontroverziu vyvolali ostré náboje

Za najväčší problém nepovažuje samotný revolver, ale to, že išlo o funkčnú zbraň s ostrou muníciou. Práve to podľa nej spôsobilo komplikácie viacerým štátnikom po návrate domov, keď museli riešiť legislatívu jednotlivých krajín.

„To znamená, že ten najväčší problém, ktorý nastal, nebol ani tak spojený s tou samotnou zbraňou, ale s tým, že vlastne keď tam bola tá ostrá munícia, tá zbraň bola funkčná okamžite. Nešlo o žiadnu historickú repliku. Nebola to nejaká historizujúca zbraň, ktorú si dáte niekde do vitríny,“ uviedla.

Belgický premiér odovzdal revolver letiskovej polícii, poľský prezident ho ponechal na letisku vo Varšave, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová ho plánuje venovať vojenskému múzeu a britský premiér si zbraň zatiaľ nemohol odviezť do Spojeného kráľovstva, kým nebude znefunkčnená.

Symbolika daru závisí aj od kultúry

Odborníčka upozornila, že symbolika zbrane nemusí byť vo všetkých krajinách vnímaná rovnako. Podľa nej sa na dar nemožno pozerať iba optikou stredoeurópskeho prostredia.

„A to je naša kultúrna interpretácia. To znamená, že tá kultúrna interpretácia z hľadiska krajín Blízkeho východu, povedzme Turecka, možno Sýrie, možno Iránu, ale aj niektorých častí Spojených štátov alebo povedzme Fínska, alebo myslím, že aj vo Švajčiarsku je, kde sú zbrane viac prítomné, aj viac ľudí má ten zbrojný preukaz a nie je to ako taká výnimočná vec, ktorá je stotožňovaná s agresívnym správaním, tak tá interpretácia ich môže byť odlišná ako tá naša,“ povedala.

Zároveň pripomenula, že dar bol odovzdaný práve počas samitu Severoatlantickej aliancie, čo podľa nej zohráva pri jeho interpretácii významnú úlohu. „Určite vytvoril problém vo veľkom. Tie ostré náboje boli vlastne tam. Ten problém, ktorý proste z toho reprezentačného daru sa vytvorili funkčnú zbraň, okamžite použiteľnú. Ale ešte raz by som sa možno vrátila k tomu, že bol to dar, ktorý bol darovaný na samite NATO. Tento kontext tej obrannej aliancie a toho, o čo tam ide symbolicky netreba podľa mňa brať na ľahkú váhu, že proste nie je to, že išlo o nejaký samit riešiaci globálnu klimatickú krízu,“ uviedla.

Funkčnú zbraň by neodporučila

Aj keď podľa Strýčkovej samotný revolver nebol z pohľadu protokolu problémom, prezidentovi Erdoğanovi by odporučila inú podobu daru. „Musím povedať, že asi by som nerobila z toho daru funkčnú zbraň,“ povedala.

Dodala, že diplomatické dary majú predovšetkým symbolický charakter a ich prijatie či odmietnutie môže byť samo osebe politickým gestom. „V princípe áno, ako dar môžete odmietnuť, ale samozrejme musíte si byť vedomí, čo to odmietnutie bude znamenať. Lebo tak ako ten dar má svoju symboliku, aj to, čo s ním urobíte alebo či ho prijmete, tak aj to vlastne má nejakú symboliku. Čiže môže to byť diplomatická urážka alebo nejaké politické gesto,“ uzavrela.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.