Štúdio 24: Donald Trump "omilostil" Sýriu

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Bojoval v Iraku proti Američanom a tí neskôr vypísali odmenu 10 miliónov dolárov za informácie vedúce k jeho dolapeniu. Prešlo pár rokov a dnes je Ahmad Husajn Šara súčasný prezident Sýrie, predtým známy ako Abú Muhammad Džawlání - prezidentom Spojených štátov akceptovaný a označovaný za toho, kto v Sýrii odviedol, ako Trump rád hovorí "skvelú" prácu. A samotná dnešná Sýria? Tú Donald Trump navrhol vyškrtnúť zo zoznamu krajín podporujúcich terorizmus. Jeho návrh ešte musí schváliť Kongres. Čo by tento krok pre blízkovýchodnú krajinu znamenal. V rozhovore s moderátorom JOJ 24 Pavlom Michalkom viac povedal odborník na túto oblasť, politológ a autor Blízkovýchodního podcastu Marek Čejka.

Sýria sa snaží postaviť na nohy

Podľa politológa a odborníka na Blízky východ Mareka Čejku nejde o náhlu zmenu, ale o výsledok dlhodobého vývoja aj geopolitického pragmatizmu. "Je to predovšetkým pragmatizmus,“ hovorí Čejka. Zároveň pripomína, že premena neprišla zo dňa na deň: "Nie je to zmena zo dňa na deň ani z mesiaca na mesiac, že by sa z džihádistu zrazu stal západný politik. Je to dlhodobý proces.“

Podľa neho sa medzinárodné spoločenstvo pri hodnotení lídrov na Blízkom východe často riadi aj praktickými záujmami. "Do veľkej miery ide o pragmatizmus a zároveň o snahu sveta či krajín, ktoré chcú so Sýriou nadviazať, prehĺbiť alebo zlepšiť vzťahy, dať tomu šancu,“ vysvetľuje odborník.

Deklaruje inkluzívnu politiku

Po páde režimu Bašára Asada sa Sýria usiluje obnoviť hospodárstvo zničené viac než desaťročím občianskej vojny. Väčšina reštrikcií z čias vlád bývalých sýrskych prezidentov Háfiza Asada a Bašára Asada, už zmiernili

Jednou z najčastejších otázok zostáva, ako sa nový prezident stavia k náboženským a etnickým menšinám. Čejka tvrdí, že Ahmad Šara opakovane zdôrazňuje záujem budovať inkluzívny štát.

"Ahmad Šara opakovane dáva najavo, že mu záleží na inkluzívnej politike a na náboženských menšinách. Uvedomuje si totiž, že Sýria je multietnická a svojím spôsobom aj multináboženská krajina,“ uviedol.

Popri väčšinových sunnitských moslimoch v nej žijú aj kresťania, drúzi či ďalšie komunity. Odborník zároveň pripomína, že predchádzajúci režim prezidentov Háfiza a Bašára Asada vychádzal predovšetkým z podpory alavitskej menšiny, hoci väčšinu obyvateľstva tvoria sunnitskí moslimovia. Podľa Čejku Šara zatiaľ deklaruje, že nechce z krajiny vytvoriť teokratický štát a usiluje sa o spolužitie jednotlivých komunít.

Bezpečnostná situácia sa zlepšila, problémy však pretrvávajú

Napriek pozitívnym signálom odborník upozorňuje, že Sýria stále čelí násilnostiam a bezpečnostným incidentom. Tie podľa neho nemožno pripisovať výlučne vláde, keďže krajina sa stále vyrovnáva s dôsledkami dlhoročnej vojny.

"Treba sa na situáciu pozerať pragmaticky a porovnať dnešnú Sýriu s tým, aká bola po roku 2011 a v nasledujúcich rokoch, keď krajinu sužovalo brutálne krviprelievanie. Z hľadiska bezpečnosti je to obrovský rozdiel, hoci súčasná situácia má stále ďaleko od dokonalosti,“ dodal Marek Čejka.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.