Štúdio 24: 250 rokov nezávislosti USA

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Spojené štáty si v sobotu (4.7.) pompéznymi oslavami pripomínajú 250 rokov svojej nezávislosti. Ako sa zrodila globálna superveľmoc a najväčšia ekonomika planéty? O historických zlomoch, americkom sne, ale aj o tom, prečo Američania držia príbor inak ako Európania, sa rozprávala moderátorka JOJ 24 Andrea Pálffy Belányiová s historikom a publicistom Jurajom Krížom a odborníkom na americkú politiku Branislavom Ondrášikom.

Dane bez zastúpenia

Historik a publicista Juraj Kríž pripomína, že vyhlásenie nezávislosti nebolo náhlym rozhodnutím, ale vyvrcholením dlhodobého napätia medzi britskou vládou a trinástimi severoamerickými kolóniami. "Deklarácia nezávislosti je len vyvrcholením nejakého dlhodobého úsilia,“ vysvetľuje Kríž.

Po víťazstve Británie v sedemročnej vojne sa Londýn snažil splatiť obrovské vojnové dlhy zavedením nových daní a ciel aj pre americké kolónie. Tie však nemali svojich zástupcov v britskom parlamente, a preto považovali nové opatrenia za nespravodlivé. "Kolonisti začali hovoriť, že musia platiť dane, ale zároveň nemajú žiadne slovo na to, ako sa spravuje celé impérium,“ približuje Kríž.

Briti situáciu podcenili

Podľa historika britská vláda spočiatku verila, že odpor sa týka iba oblasti Bostonu a kolónie Massachusetts. Predpokladala, že vyslanie vojakov nepokoje rýchlo utlmí. "Briti si mysleli, že keď pošlú vojenskú posádku do Massachusetts, situáciu pacifikujú a podarí sa im tú situáciu nejako ovládnuť. Nestalo sa,“ hovorí Kríž.

Napätie sa naopak ďalej stupňovalo a prerástlo do vojny za nezávislosť, ktorá trvala ešte sedem rokov po prijatí Deklarácie nezávislosti. "A preto vlastne potom v priebehu niekoľkých rokov situácia tak eskalovala, že došlo k vojne za nezávislosť, kde Deklarácia nezávislosti je len jedným z momentov. Ale tá vojna potom ešte trvá ďalších 7 rokov," dodal.

Odborník na americkú politiku Branislav Ondrášik upozorňuje, že konflikt sa odohrával iba na území trinástich britských kolónií na východnom pobreží Severnej Ameriky. Zvyšok dnešných Spojených štátov ešte nebol súčasťou vznikajúcej krajiny a rozsiahle oblasti obývali pôvodní obyvatelia. "Bavíme sa naozaj o tých začiatkoch. Tých trinásť kolónií boli britské územia,“ vysvetľuje Ondrášik.

Revolučné myšlienky

Deklarácia nezávislosti priniesla na svoju dobu prelomové myšlienky. Odmietla predstavu, že panovníci vládnu z Božej vôle, a postavila do centra pozornosti prirodzené práva človeka. "Prišli s revolučnou myšlienkou, že všetci ľudia majú univerzálne práva a môžu povstať proti tyranii,“ pripomína Ondrášik.

Dokument bol výrazne ovplyvnený filozofiou anglického mysliteľa Johna Locka, ktorý presadzoval prirodzené práva človeka na život, slobodu a vlastníctvo. Práve tieto princípy sa stali základom americkej demokracie a neskôr ovplyvnili aj ďalšie revolučné hnutia vo svete.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.