Odborník: Chudoba a zlá infraštruktúra môžu vo Venezuele zvýšiť počet obetí

BRATISLAVA / Venezuelu zasiahli dve mimoriadne silné zemetrasenia, ktoré podľa prvých odhadov spôsobili rozsiahle škody a môžu si vyžiadať tisíce až desaťtisíce obetí. Seizmológ a geológ, riaditeľ Ústavu vied o Zemi SAV Ján Madarás v relácii Štúdio 24 moderátorky Dany Čapkovičovej vysvetlil, prečo patrí oblasť medzi najrizikovejšie na svete a akú úlohu zohráva pri následkoch katastrofy aj chudoba či kvalita infraštruktúry.

Venezuela leží na rozhraní tektonických dosiek

Podľa Madarása patrí sever Venezuely medzi seizmicky najaktívnejšie oblasti sveta. Nachádza sa totiž na rozhraní Karibskej a Juhoamerickej tektonickej dosky, kde sa tiahne približne 1300 kilometrov dlhý zlomový systém El Pilar.

„Je to veľmi citlivá a veľmi aktívna oblasť z hľadiska takých veľkých a silných zemetrasení,“ vysvetlil. Silné otrasy sa tam podľa historických údajov opakujú približne raz za 50 až 80 rokov.

Prečítajte si tiež

Venezuelu zasiahli silné zemetrasenia. Úrady očakávajú do 100-tisíc obetí

Pripomenul, že geologicky ide o podobnú situáciu, aká nastala pri ničivom zemetrasení na Haiti v roku 2010 či pri katastrofe v Turecku a Sýrii vo februári 2023. Zatiaľ čo v Turecku a Sýrii zahynulo približne 50-tisíc ľudí, vo Venezuele podľa neho možno očakávať obete „rádovo v tisícoch“.

Dva silné otrasy sa prakticky prekryli

Prvé zemetrasenie dosiahlo magnitúdu 7,2 a len približne o 40 sekúnd neskôr nasledovalo ešte silnejšie s magnitúdou 7,5. Madarás vysvetlil, že prvý otras možno považovať za predšok. Keďže druhé zemetrasenie prišlo ešte počas doznievania prvého, ich účinky sa prakticky spojili.

„Z hľadiska tej uvoľnenej energie potom už môžeme hovoriť, že to bolo zemetrasenie, ktoré by malo, keby bolo jedno, magnitúdu určite nad osem,“ uviedol. Zároveň upozornil, že obe zemetrasenia vznikli v malej hĺbke na horizontálnom zlome, čo výrazne zvyšuje ich ničivosť.

+26 fotiek

Zemetrasenia vo Venezuele

​O počte obetí rozhoduje aj chudoba krajiny

Podľa americkej geologickej služby sa počet obetí môže pohybovať od tisícov až po desaťtisíce. Madarás upozornil, že samotná sila zemetrasenia nie je jediným faktorom. „Určite môžeme predpokladať desiatky tisíc obetí aj vďaka tej zlej infraštruktúre a celkovej chudobe krajiny,“ povedal.

Pripomenul katastrofu na Haiti, kde bolo zemetrasenie síce výrazne slabšie, no zrútenie nekvalitných stavieb spôsobilo viac než 200-tisíc obetí. Práve kvalita budov a pripravenosť krajiny podľa neho často rozhodujú o tom, aké ničivé budú následky podobných katastrof.

Slovensku podobná katastrofa nehrozí

Seizmológ zároveň zdôraznil, že podobne silné zemetrasenia na Slovensku nie sú reálne. Tunajšie zlomy sú podstatne kratšie a nachádzajú sa na menších tektonických štruktúrach.
Pripomenul, že najsilnejšie historicky zaznamenané zemetrasenie na Slovensku zasiahlo Komárno v roku 1763 a malo magnitúdu približne 6 až 6,2, čo predstavuje mnohonásobne nižšiu energiu než aktuálne otrasy vo Venezuele.

Zemetrasenia sa stále nedajú spoľahlivo predpovedať

Po hlavnom otrase podľa odborníka nasledujú stovky dotrasov, tie už však bývajú výrazne slabšie. Predpokladá preto, že Venezuela má najhoršiu fázu katastrofy pravdepodobne za sebou.
Na záver pripomenul, že napriek technologickému pokroku zostáva spoľahlivá predpoveď zemetrasení prakticky nemožná.

„Aj keď budeme mať ešte oveľa lepšiu techniku, takéto zemetrasenia sa nebudú dať predpovedať,“ skonštatoval. Dodal, že na rozdiel od sopečných erupcií neexistujú pri zemetraseniach dostatočne spoľahlivé varovné signály, ktoré by umožnili včasné upozornenie obyvateľstva.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.