Štúdio 24: Po suchom apríli extrémne teplý máj
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Druhý najteplejší od začiatku meraní. Takýto prívlastok získal tohtoročný máj. Informovala o tom meteorologická služba Európskej únie Copernicus. Zvlášť výrazné teplotné odchýlky zaznamenali oceány, kde teplota morskej vody dosahovala rekordných hodnôt, a tiež Európa, ktorú postihla mimoriadne skorá a silná vlna horúčav. O teplotne extrémnom máji sa v Štúdiu 24 rozprávala moderátorka Iveta Krupová s naším meteorológom Samuelom Bacákom.
Prudké výkyvy počasia už nie sú výnimočné
Meteorológ JOJ 24 Samuel Bacák upozornil, že výrazné teplotné zmeny, ktoré Slovensko zažilo počas mája, síce pôsobia extrémne, no v posledných rokoch sa objavujú čoraz častejšie. Pripomenul, že podobné situácie nastali aj v minulosti, keď po chladnejšom období prišiel v priebehu niekoľkých dní prílev veľmi teplého vzduchu.
„Je to síce extrémne, ale zároveň to nie je nič výnimočné, hlavne v období posledných rokov,“ uviedol Bacák. Ako príklad spomenul rok 2023, keď sa teploty v priebehu krátkeho času vyšplhali z hodnôt okolo 20 stupňov až k tridsiatke.
Podľa neho sa podobné výkyvy objavujú najmä počas jari, keď sa nad naším územím striedajú odlišné vzduchové hmoty. Výsledkom sú prudké zmeny počasia, ktoré sa môžu prejaviť výrazným oteplením, ale aj náhlym ochladením.
Zrážky pomáhajú len lokálne
Bacák upozornil, že aj keď sa v posledných dňoch na viacerých miestach objavili prehánky a búrky, ich prínos pre boj so suchom je nerovnomerný. Kým niektoré lokality zaznamenali desiatky milimetrov zrážok, inde spadlo len minimum vody.
Meteorológ vysvetlil, že typické letné búrky často vytvárajú veľké rozdiely na malom území. V oblasti Nízkych Tatier napríklad za krátky čas spadlo 40 až 50 milimetrov zrážok, zatiaľ čo mnohé ďalšie regióny zaznamenali menej ako päť milimetrov.
Podľa neho bude pre zlepšenie situácie rozhodujúce, aby sa zrážky objavovali pravidelne a dlhodobo. Jednorazové intenzívne lejaky totiž nedokážu nahradiť dlhodobý deficit v pôde ani doplniť zásoby podzemných vôd. „Bolo by prospešné, keby sa zrážky objavovali častejšie, tak dlhodobo, ešte viackrát, samozrejme, v najbližších týždňoch a mesiacoch,“ zdôraznil.
Celý rozhovor nájdete vo videu.