Štúdio 24: Aká je budúcnosť eura?

BRATISLAVA / Svet čelí geopolitickým zmenám a ekonomickej nestabilite, no my už roky fungujeme pod ochranným štítom spoločnej európskej meny. Ako by sa nám dnes asi žilo so slovenskou korunou a ako sa euru darí na svetovom trhu? Nielen na to sa v Štúdiu 24 pýtala moderátorka Iveta Krupová splnomocnenca vlády pre zavedenie eura v rokoch 2007 až 2009 Igora Baráta.

Jednou z najväčších obáv pri zavádzaní eura na Slovensku bolo zdražovanie. Slogan "meníme menu, nie cenu" z informačnej kampane z roku 2009 sa ukázal ako pravdivý. Barát poukázal na to, že inflácia meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien dosiahla v roku zavedenia eura len 0,8 % a rok nato 0,6 %. Neskôr zaznamenaná dvojciferná inflácia v rokoch 2022 a 2023 bola dôsledkom energetickej krízy a konfliktu na Ukrajine, nie priameho prechodu na euro.

Hoci sa euro naďalej stabilne drží na úrovni približne 20 % svetového trhu, prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardeová naznačila, že by sa mohlo stať životaschopnou alternatívou voči doláru. Igor Barát však zdôrazňuje, že dôležitejšie než priama menová konkurencia je celková ekonomická sila a konkurencieschopnosť eurozóny. "Cieľom by mala by malo byť skôr to, aby tá európska konkurencieschopnosť rástla a to euro už bude potom nasledovať," dodáva. Kriticky vníma súčasnú prehnanú reguláciu v Európe, ako je napríklad green deal, ktorá zvyšuje náklady a sťažuje konkurencieschopnosť európskej produkcie. K tomu sa pridávajú aj vážne demografické problémy starnúcej Európy.

Prečítajte si tiež

Kanada v Európskej únii? Pre svetové pomery prišli úvahy o blízkom partnerstve

​

Čínsky jüan zaznamenáva značný rast, pričom takmer tretina zahraničného obchodu Číny sa už realizuje v tejto mene, kým pred desiatimi rokmi to bolo takmer nulové. Barát však neverí, že by jüan mohol euro predbehnúť v horizonte najbližších 10 až 20 rokov, hoci v dnešnom nepredvídateľnom geopolitickom prostredí nemožno vylúčiť nič.

Rozširovanie eurozóny, napríklad nedávnym pripojením Bulharska, nepriamo prispieva k posilňovaniu eura. Zásadný vplyv by však malo len pripojenie ekonomicky silných krajín, ako by bolo hypotetické zavedenie eura vo Švédsku, Poľsku či Spojenom kráľovstve. Maďarsko, pod vedením Pétera Magyara, prejavilo záujem o euro po roku 2030, avšak jeho zavedeniu bráni nesplnenie maastrichtských kritérií. Slovensko malo pri zavádzaní eura výhodu celospoločenského konsenzu, ktorý Maďarsku zatiaľ chýba. "Tu nebola v tom čase žiadna relevantná silná politická sila, ktorá by bola oponentom tohto procesu a to nám výrazne pomohlo," dopĺňa.