Štúdio 24: Ombudsman pod paľbou vyhrážok

SLOVENSKO / Kancelária verejného ochrancu práv na Slovensku po vlne vyhrážok uzatvorila načas svoje pracovisko a ombudsman Róbert Dobrovodský požiadal o ochranu políciu. Situáciu, keď inštitúcia chrániaca občanov potrebuje ochranu pred nimi samotnými, vyvolal ombudsmanov podnet na Ústavný súd pre podmienky registrácie cirkví, ktorý kritizovali ministri Robert Kaliňák či Matúš Šutaj Eštok. O tom, čo to ukazuje o stave slovenskej spoločnosti, porozprávala psychologička Eva Klimová.

Strach ako nástroj mobilizácie

Psychologička Eva Klimová v relácii upozorňovala, že Slovensko prežíva dlhodobé obdobie spoločenského napätia a frustrácie, čo sa následne prejavuje aj v agresivite na sociálnych sieťach či vo verejnej debate. Podľa nej sa časť spoločnosti čoraz viac uzatvára do názorových bublín, kde sa postoje ľudí postupne radikalizujú.

„Tá radikalizácia názorová sa netýka len náboženstva. Týka sa rôznych názorov v rôznych skupinách,“ povedala. Dodala, že práve v takýchto skupinách sa názory ľudí často ešte viac vyostrujú.

Prečítajte si tiež

Ombudsman žiada políciu o ochranu po vyhrážkach: Reaguje na kritiku návrhu o registrácii cirkví

Veľkú úlohu podľa nej zohráva aj strach, ktorý označila za jeden z najsilnejších nástrojov mobilizácie spoločnosti. „Strach je veľmi silný a rýchly motivátor. Strach vás zdvihne zo stoličky a zrazu sa idete postaviť na námestie,“ uviedla psychologička. Podľa nej ľudia v stave ohrozenia reagujú oveľa emotívnejšie a jednoduchšie podliehajú manipulácii.

Nenávisť na sociálnych sieťach sa normalizuje

Klimová upozornila aj na vplyv sociálnych sietí, kde podľa nej anonymita znižuje zábrany používateľov. „Tým, že sú ľudia anonymní, tak nikto v podstate nevie, kto to napísal. Môžu si viac dovoliť pustiť ten svoj ventil,“ povedala. Podľa nej mnohí ľudia cez nenávistné komentáre ventilujú frustráciu alebo hľadajú pozornosť a uznanie ostatných.

V relácii sa venovala aj fenoménu polarizácie spoločnosti a tomu, že časť ľudí už prestáva vnímať agresívny jazyk ako problém. Upozornila, že pri dlhodobom vystavení nenávisti či konfliktom si spoločnosť postupne zvyká aj na extrémnejšie prejavy správania.

„Čím viac v tom žijeme, tým viac si na to zvykneme a stáva sa to normou,“ skonštatovala. Psychologička zároveň hovorila aj o potrebe väčšej regulácie nenávistných prejavov na internete. Podľa nej nestačí spoliehať sa len na používateľov sociálnych sietí a väčšiu zodpovednosť musia prevziať aj samotné platformy či štát.

„Sloboda prejavu nie je slobodou ubližovať, hejtovať a robiť zle,“ zdôraznila.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.