Štúdio 24: Čo je to fašizmus?

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Druhá svetová vojna, ktorá sa začala 1. septembra 1939 útokom vojsk nacistického Nemecka na Poľsko, priniesla miliónom ľudí na oboch stranách frontu bolesť, utrpenie a smrť. O život prišlo viac ako 50 miliónov ľudí. Počtom obetí, svojím charakterom a krutosťou ide o najväčšiu tragédiu v dejinách ľudstva. Skončenie vojny si pripomíname 8. mája ako Deň víťazstva nad fašizmom. Viac o tom, čo je fašizmus a čo bolo zlomom, ktorý viedol k porážke nacistického Nemecka, si povedal moderátor JOJ 24 Adam Zavřel s historikom Pavlom Makynom z Univerzity Komenského.

Pred 75. rokmi sa v Európe skončila 2. svetová vojna

+3 fotky

Koniec 2. svetovej vojny

Rozdiel medzi fašizmom a nacizmom

Podľa Makynu je fašizmus širší ideologický základ, z ktorého nacizmus vyrástol. "Vo veľmi veľkej skratke môžeme povedať, že nacizmus vychádzal z fašizmu, čiže akýmsi ideologickým poddruhom,“ vysvetlil. Historik pripomenul, že jednotlivé štáty si fašizmus prispôsobovali vlastným národným špecifikám.

"Fašizmus je akýsi taký základ, do ktorého si jednotlivé štáty vnášali nacionálne, nacionalistické špecifiká. V prípade nacizmu išlo o ešte extrémnejší typ totalitnej ideológie, čo sa prejavilo napríklad v rasovej nenávisti vrcholiacej holokaustom,“ povedal. Na Slovensku podľa neho predstavoval špecifickú podobu fašizmu ľudácky režim.

Taliansky fašizmus a antisemitizmus

Makyna zároveň upozorňuje, že antisemitizmus nebol od začiatku automatickou súčasťou talianskeho fašizmu. "Ak hovoríme o fašizme, ktorý pochádzal z Talianska, tak v tomto prípade nebol antisemitizmus jeho základom. Aspoň nie teda v počiatkoch,“ uviedol.

Taliansky fašizmus bol podľa neho založený najmä na ultranacionalizme, autoritárstve a odpore voči demokracii. V 20. rokoch boli dokonca viacerí Židia členmi fašistickej strany. Situácia sa zmenila po zblížení Mussoliniho s Hitlerom. "Hitler na nenávisti voči Židom a iným negermánskym národom vystaval nacistickú politiku,“ pripomenul.

Makyna dodáva, že Mussolini k tomu pristupoval skôr oportunisticky, aby posilnil domácu ideológiu vytvorením nového vnútorného nepriateľa.

Neonacizmus v 21. storočí

Pri téme neonacizmu historik nešetril kritikou."Podľa môjho názoru ide o vyslovene hlúpy spôsob pripomínania si nedemokratických a neľudských režimov,“ opísal. Zároveň pripomenul, že neonacisti využívajú moderné technológie a sociálne siete na šírenie ideológie.

Makyna pripomína aj paradox, že mnohí súčasní sympatizanti neonacizmu by sami nespĺňali nacistické rasové kritériá. "Väčšina jeho aktuálnych prívržencov by neprešla Hitlerom navrhnutou takzvanou rasovou kontrolou, ktorá samozrejme je úplným bludom,“ uviedol.

Historik pripomína, že Slovania vrátane Slovákov boli v nacistickej ideológii označovaní za podradnú rasu.

Prečo rastie radikálna pravica?

Európa podľa Makynu opäť čelí podobným náladám, aké sprevádzali nástup fašizmu a nacizmu v 30. rokoch minulého storočia: "Podobné prvky môžeme hľadať napríklad vo frustrácii ľudí, ktorí dlhodobo nenapĺňajú svoje vnútorné potreby, hľadajú vinníka a obviňujú z toho súčasný demokratický režim.“

Za dôležité faktory označuje ekonomické problémy, nízke mzdy, vysoké ceny, pocit nespravodlivosti či nedôveru voči elitám. "To všetko bolo súčasťou vzostupu nacizmu a fašizmu v prvej polovici dvadsiateho storočia a môžeme tieto prvky sledovať i v aktuálnej spoločnosti aj na Slovensku,“ skonštatoval.

Zároveň však upozorňuje, že dnešné demokracie sú odolnejšie než pred sto rokmi. "Demokracia stojí v súčasnosti obrazne povedané na viacerých pilieroch a ich oslabovanie je oveľa náročnejšie ako v minulosti,“ pripomenul. Makyna za dôležité považuje slobodné médiá, občianske organizácie, pamäťové inštitúcie či medzinárodnú spoluprácu.

Nepriateľ sa mení, mechanizmus zostáva

Historik upozorňuje, že mechanizmus radikalizácie zostáva podobný aj dnes — menia sa len terče nenávisti. "Ak v minulosti mnohí počúvali na to, že za ich neideálny život môžu Židia, tak dnes sú to migranti, liberáli, rodové menšiny atď. Alebo dokonca opäť stále Židia,“ dodal.