Štúdio 24: Prinesú rokovania trvalý mier?

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Prímerie medzi Izraelom a Libanonom, ktoré malo končiť už v nedeľu (19.4.), sa predlžuje o tri týždne. Po druhom kole rokovaní medzi oboma stranami to v Bielom dome vyhlásil americký prezident Donald Trump. Ten je dokonca presvedčený, že je vysoká šanca, že mier bude dosiahnutý ešte tento rok. Ako možno hodnotiť dosiahnuté predĺženie prímeria, jeho reálnu váhu, keď v rovnakom čase vzájomné útoky medzi Izraelom a militantným hnutím Hizballáh pokračujú a prinášajú ďalšie obete, o tom si viac povedala moderátorka JOJ 24 Lenka Ježová s analytičkou tejto oblasti, pani Evou Taterovou z Ústavu pre súčasné dejiny Akadémie vied Českej republiky.

+101 fotiek

Izrael zaútočili na Irán spolu s USA

Predĺženie prímeria a pokračovanie útokov

Oznámenie o predĺžení prímeria medzi Izraelom a Libanonom prinieslo nádej na upokojenie situácie na Blízkom východe. Napriek tomu však udalosti v regióne ukazujú, že k skutočnému mieru je ešte ďaleko. V rovnakom čase totiž pokračujú útoky medzi Izraelom a militantným hnutím Hizballáh, ktoré si vyžiadali ďalšie obete.

Analytička Eva Taterová upozorňuje na rozpor medzi diplomatickými snahami a situáciou v teréne: "Ukazuje to azda najviac na to, že diplomatické ciele a realita na mieste sa nie vždy stretávajú, ale zároveň musíme celú situáciu vnímať komplexne.“

Podľa nej je dôležité rozlišovať medzi jednotlivými líniami konfliktu. "Diplomatické rokovania prebiehajú na osi Izrael a ústredná libanonská vláda, ktorú v súčasnosti zastupuje najmä prezident Joseph Aoun. Útoky však prebiehajú na línii Izrael verzus Hizballáh,“ vysvetľuje. Práve táto organizácia podľa nej výrazne komplikuje situáciu: "Hizballáh mnohí označujú za teroristickú organizáciu, ktorá v Libanone vytvorila de facto štát v štáte.“

Historické rokovania

Významnú úlohu v rokovaniach zohrali aj Spojené štáty. Americkú delegáciu viedli viceprezident J. D. Vance a minister zahraničných vecí Marco Rubio. Izrael a Libanon však zastupovali "len“ ich veľvyslanci vo Washingtone, čo môže pôsobiť ako nižšia úroveň zastúpenia.

Taterová však tento fakt nevníma negatívne: "Nie je to, samozrejme, najvyššie možné zastúpenie zo strany Libanonu a Izraela, ale aj tak ide o významný vývoj, pretože ide vlastne o prvé rokovania na takejto vysokej úrovni za viac ako tri desaťročia.“ Pripomína pritom historický kontext: "Posledné sa uskutočnili v roku 1982, v čase občianskej vojny v Libanone.“

Rokovania dávajú nádej

Podľa analytičky už samotné rokovania predstavujú určitý posun: "Skutočnosť, že k tomu vôbec došlo a že sa rokuje na tejto úrovni za vlastných podmienok, považujem za určitý úspech alebo prinajmenšom posun.“ Zároveň však upozorňuje, že k trvalému riešeniu bude potrebné viac: "Ak by sa malo rokovať o trvalom prímerí alebo dokonca o trvalej mierovej dohode, vyžadovalo by si to ešte vyššiu úroveň.“

Do budúcnosti naznačil možné kroky aj americký prezident Donald Trump, ktorý uvažuje o osobnom stretnutí lídrov oboch krajín. "Plánuje pozvať izraelského premiéra Netanjahua a libanonského prezidenta Aouna do Bieleho domu,“ uvádza Taterová. Napriek pretrvávajúcemu napätiu vidí v diplomatickom úsilí aj nádej: "Pre mňa to dáva aspoň určitú nádej, že tieto diplomatické rozhovory by mohli k niečomu viesť a že sú myslené vážne.“

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.