Štúdio 24: Konsolidácia zabrala, no dlh rastie

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

SLOVENSKO / Celková sekera v štátnej kase dosiahla v roku 2025 úroveň 6 miliárd 90 miliónov eur, čo v prepočte na výkon našej ekonomiky predstavuje 4,45 percenta hrubého domáceho produktu. Skončila v menšom mínuse, než predpokladal rozpočet. Konsolidácia zaberá, teší sa z výsledku, ktorý prezentoval štatistický úrad, minister financií Ladislav Kamenický. Analytici však upozorňujú: dosiahli sme dobré čísla, ale nedajú sa interpretovať len tak, ako to robí štát a situácia je vážnejšia. Celé to vysvetlil makroekonomický analytik Slovenskej Sporiteľne Marián Kočiš.

Lepší výsledok, no nie bez výhrad

Makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš v rozhovore pre JOJ 24 potvrdil, že z pohľadu samotného čísla ide o pozitívnu správu. Medzi pozitívne vplyvy zaradil napríklad nedodanie vojenskej techniky, za ktorú sa bude platiť až v tomto roku. Ďalej lepší výsledok pri sociálnych výdavkoch, kde sa minulo menej peňazí, aj úspory v ostatných organizáciách verejnej správy.

Konsolidácia zabrala, no štát ju robí najmä cez dane a odvody

Kočiš pripomenul, že na výsledku sa podieľali aj konsolidačné opatrenia. Cieľ znížiť štrukturálne saldo sa podľa neho v podstate naplnil a deficit sa podarilo znížiť aj trvalo.

Zároveň však upozornil, že konsolidácia v uplynulých rokoch prebiehala najmä na strane príjmov, teda cez vyššie dane a odvody. To podľa neho zaťažilo ekonomiku, spomalilo ju a prispelo aj k slabšiemu výberu daní a odvodov.

Financie je potrebné mať v poriadku

Štátny rozpočet na tento rok ráta s deficitom tesne nad 4 % HDP. Slovenská sporiteľňa je podľa Kočiša mierne pesimistickejšia a očakáva deficit približne na úrovni 4,5 % HDP, teda podobne ako vlani.

Dôvodov je viac. Ekonomika zostáva utlmená a analytici čakajú rast blízko úrovne 1 % HDP. Svoje urobia aj jednorazové efekty z minulého roka, ktoré sa prenášajú do tohto aj nasledujúceho roka a komplikujú plnenie cieľov. Pridať sa má aj politicko-ekonomický cyklus, keďže v tomto a budúcom roku Slovensko čakajú dôležité voľby a vlády pred nimi zvyknú skôr míňať.

Napriek tomu Kočiš zdôraznil, že od konsolidácie nemožno rezignovať. Podľa neho je potrebné mať verejné financie v poriadku, najmä v aktuálne neistej a ťažkej geopolitickej situácii.

Čistý dlh na historickom maxime

Popri nižšom deficite výrazne narástol čistý dlh krajiny, a to na historicky najvyššiu úroveň 54,4 % HDP. Kočiš vysvetlil rozdiel medzi deficitom, hrubým dlhom a čistým dlhom.

Deficit je rozdiel medzi príjmami a výdavkami za konkrétny rok. Ak výdavky prevýšia príjmy, vzniká schodok. Ak sa deficity sčítajú, vytvára sa dlh, najčastejšie hrubý dlh. Ten v minulom roku prekročil úroveň 60 %, a Slovensko tak podľa analytika nedodržiava maastrichtské kritériá.

Hrubý dlh predstavuje to, čo si štát požičal najmä formou dlhopisov, menšia časť aj cez úvery. Časť týchto peňazí však zostáva ako hotovostná rezerva v štátnych inštitúciách, v pokladnici alebo na účtoch. Po odpočítaní tejto rezervy vzniká čistý dlh.

Práve ten podľa Kočiša ukazuje, že štát minul peniaze, ktoré si požičal, a v budúcnosti ich bude musieť splatiť.

Potrebné je podporovať podnikateľov

Témou rozhovoru bola aj zhoršujúca sa nálada medzi zahraničnými investormi pôsobiacimi na Slovensku. Podľa najnovšieho prieskumu Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory by sa až 40 % oslovených firiem dnes už pre Slovensko ako investičnú destináciu nerozhodlo.

Kočiš to spája s tým, že dlhoročný slovenský biznis model staval na lacnej pracovnej sile a nízkych nákladoch, no podľa neho naráža na svoje limity. Negatívne vplývajú aj vnútorné tlaky, ktoré zhoršujú podnikateľské prostredie a znižujú konkurencieschopnosť, aj externé faktory, ako vyššie ceny energií či obchodné vojny.

Investori podľa neho hľadajú bezpečný prístav a priestor, kde môžu podnikať v predvídateľnom a podpornom prostredí. Nejde pritom len o zahraničný kapitál, ale aj o domácich podnikateľov a ľudí, ktorí zo Slovenska odchádzajú.

Z toho dôvodu je podľa analytika nevyhnutné nielen konsolidovať, ale aj podporovať podnikateľské prostredie. Práve to má byť základ budúcej prosperity Slovenska, vyšších príjmov štátu a napokon aj rastu životného štandardu obyvateľov.