12°
Bratislava
Štúdio 24: Hrozí koniec NATO?
Štúdio 24: Hrozí koniec NATO?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Americký prezident Donald Trump zvažuje vystúpenie Spojených štátov zo Severo atlantickej aliancie po tom, ako sa jej členovia nepridali k Washingtonu vo vojne proti Iránu. Trump označil Alianciu za papierového tigra a hrozí zastavením dodávok zbraní Kyjevu, ak Európa nepomôže s Hormuzom. Nesúhlasí ale predseda britskej vlády Keir Starmer. Hovorí, že NATO je najúčinnejšia vojenská aliancia, akú svet kedy videl. Či hrozí koniec NATO, ktoré je garanciou európskej bezpečnosti a čo bude ďalej s Blízkym východom, sa pýtala moderátor JOJ 24 Michal Farkašovský politológa a dekana Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Branislava Kováčika.
Majú krajiny NATO povinnosť pomáhať USA?
Americký prezident Donald Trump opakovane kritizuje európskych spojencov za ich prístup ku konfliktu na Blízkom východe. Otázkou však zostáva, či mali krajiny NATO vôbec povinnosť podporiť Spojené štáty pri vojenských aktivitách voči Iránu.
Podľa odborníka pána Kováčika Severoatlantická zmluva takúto povinnosť neukladá. "Ak budeme striktne vykladať jednotlivé články Severoatlantickej zmluvy, tak tomu tak nie je,“ vysvetlil. Zdôrazňuje, že ani známy článok o kolektívnej obrane sa na tento prípad nevzťahuje.
"Ani článok 5, ktorý hovorí o kolektívnej bezpečnosti, ale ani článok 6, ktorý vymedzuje územnú pôsobnosť takto definovanej potrebe navzájom chrániť napadnutú krajinu, nehovorí o tom, že by členské krajiny NATO mali podporovať Spojené štáty americké pri akejkoľvek ich vojenskej aktivite, ktorú realizujú v iných častiach sveta,“ dodal Kováčik.
Prístup USA k NATO
Európske štáty tak mohli poskytnúť najmä nepriamu podporu. "To znamená, my tu môžeme hovoriť o nejakej politickej podpore, môžeme hovoriť o logistickej podpore, môžeme tu hovoriť o poskytnutí napríklad vzdušného priestoru, avšak o priamej vojenskej angažovanosti týchto krajín v zmysle zmluvy Severoatlantickej aliancie hovoriť nemôžeme,“ povedal Kováčik. Podľa neho bol preto postoj členských štátov v súlade so zmluvou.
Zároveň upozornil na širší kontext americkej politiky. "Spojené štáty americké sa v tomto prípade správajú relatívne transakčne,“ uviedol. To podľa neho znamená, že Washington hodnotí spojencov podľa miery ich podpory.
"Pokiaľ tie krajiny podporujú Spojené štáty americké v ich aktivitách, tak ich považujú za spojencov a rovnako ich vnímajú ako dobrých partnerov a členov NATO. Pokiaľ ich v ich aktivitách nepodporia, tak začnú prehodnocovať vôbec zmysel a význam Severoatlantickej aliancie," vysvetlil. Tento prístup podľa Kováčika vypovedá o tom, ako súčasná americká administratíva vníma význam NATO.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.
