Štúdio 24: Potrebujeme stav ohrozenia?

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Na Slovensku by sa mohol zaviesť inštitút stavu ohrozenia, vďaka ktorému by vláda mohla využiť kapacity armády aj v čase mieru, ak by bola krajina čímkoľvek ohrozená. Avizoval to prezident Peter Pellegrini, ktorý o tom v utorok (10.3.) diskutoval aj s ministrom obrany Robertom Kaliňákom a náčelníkom Generálneho štábu Ozbrojených síl Danielom Zmekom. Na takúto úpravu by však bola potrebná zmena Ústavy SR, čo znamená zhodu naprieč politickým spektrom. Tento zámer zhodnotila moderátorka JOJ 24 Dana Čapkovičová s ústavným právnikom Radoslavom Procházkom.

Potreba legislatívnych zmien

Podľa Radoslava Procházku je otázka zavedenia stavu ohrozenia veľmi relevantná, pretože súčasný ústavný poriadok rozlišuje päť osobitných situácií, ktoré sa týkajú vojny a rôznych krízových stavov, ako sú výnimočný alebo núdzový stav. Procházka poukazuje na to, že existujú aj ďalšie zákonné predpisy, ktoré upravujú použitie armády v čase mieru.

Avšak, zhodnotil, že v legislatíve môže existovať medzera, ktorú by bolo potrebné upraviť. Procházka zdôraznil, že krízové situácie, ktoré upravuje zákon o riadení štátu, sa dajú vymedziť veľmi široko, no stále nie je jasné, či by zmena ústavy bola naozaj potrebná. Skôr by sa mohli upraviť existujúce predpisy.

Obavy z obmedzenia práv občanov

Moderátorka upozornila na obavy opozície, že zavedenie stavu ohrozenia by mohlo viesť k obmedzeniu občianskych práv. Procházka vysvetlil, že obmedzenia v takýchto osobitných situáciách sa riadia inými pravidlami než v normálnych podmienkach. Zároveň však dodal, že nie je možné vylúčiť, že by sa mohli vyskytnúť situácie, kde by armáda mohla byť nasadená aj pri protestoch.

Podľa Procházku je dôležité, aby sa navrhlo jasné vymedzenie podmienok, za ktorých by armáda mohla zasiahnuť. Takéto úpravy by mohli byť realizované prostredníctvom legislatívnych zmien, ktoré by nezahŕňali zásah do ústavy.

Diskusia o budúcnosti legislatívy

Procházka sa zamyslel aj nad celkovou potrebou zmien v ústave. Upozornil, že za posledné roky bolo vykonaných viac ako 20 zmien, a to nie vždy z dôvodu naliehavej potreby. Častokrát ide skôr o "komunikačné novely", ktoré slúžia na posilnenie politickej agendy.

Súčasná diskusia o ochrane národa pred vonkajšími hrozbami je určite dôležitá, a Procházka vyjadril názor, že je dobré, že prezident avizoval túto tému na širšiu diskusiu. Vyzval na spoluprácu odborníkov a politikov, aby sa spoločne zamysleli nad tým, aké legislatívne úpravy sú skutočne potrebné.