Štúdio 24: Samit jadrovej energetiky v Paríži

BRATISLAVA / Energetická bezpečnosť je už dlhodobo jednou z najdôležitejších tém v rámci Európskej únie. O tom, ako ju posilniť sa aktuálne diskutuje na druhom samite o jadrovej energii v meste Boulogne-Billancourt neďaleko Paríža. Na stretnutí sa zúčastňujú zástupcovia približne 40 krajín a medzinárodných organizácií vrátane USA, Číny, európskych štátov a členských krajín G7. Podujatie, ktorého sa zúčastňuje aj premiér Robert Fico, organizuje Francúzsko. To je so svojimi 57 jadrovými reaktormi jednou zo svetových civilných jadrových mocností. Na to, čo na samite zaznelo, sa v Štúdiu 24 pozrel moderátor Bruno Ciberej s politológom Matúšom Mišíkom z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Jadro sa javí ako zaujímavá alternatíva

Podľa Mišíka je jedným z hlavných faktorov súčasná nestabilita na trhoch s fosílnymi palivami. „Situácia s fosílnymi palivami je veľmi nestabilná. Ceny ropy aj zemného plynu výrazne kolíšu, takže jadrová energetika sa teraz javí ako veľmi zaujímavá alternatíva,“ uviedol v relácii Štúdio 24.

Zároveň však upozornil, že nemožno hovoriť o jednotnom odklone celej Európskej únie od jadra. Kým niektoré štáty svoju politiku menili, iné jadrovú energetiku podporovali dlhodobo.
„Predovšetkým Nemecko bolo jeden z najväčších hráčov, ktorý menil postoj k jadru. Naopak krajiny ako Slovensko ho dlhodobo podporujú,“ vysvetlil.

Prečo Európa od jadra ustupovala?

Podľa politológa sa diskusia o jadrovej energetike v Európe výrazne menila najmä od 90. rokov. V tom období sa v niektorých krajinách začali ozývať silné hlasy proti jadru, ktoré upozorňovali na bezpečnostné riziká a environmentálne dopady.

„V Nemecku sa v 90. rokoch posilnili hlasy, že jadrová energetika je nebezpečná a treba sa viac orientovať na obnoviteľné zdroje,“ uviedol Mišík. K zmene prispeli aj veľké jadrové havárie. Po nehode vo Fukušime v roku 2011 viaceré krajiny opäť prehodnotili svoje energetické stratégie.

Svoje zohrali aj ekonomické faktory. Jadrová energetika je podľa odborníka mimoriadne finančne náročná. „Ide o veľmi investične intenzívnu oblasť. Hovoríme o miliardách eur, nikdy nie o miliónoch,“ zdôraznil. V krajinách strednej a východnej Európy navyše podľa neho výstavbu nových reaktorov v 90. rokoch spomalila ekonomická transformácia, ktorá obmedzila možnosti veľkých investícií do energetických projektov.

Prečítajte si tiež

Politológ vysvetľuje návrat Európy k jadru. Korčok kritizuje výsledok Ficovej cesty zo samitu

Jadrová energetika a klimatické ciele

Diskusia o jadrovej energii dnes súvisí aj s klimatickou politikou a snahou znižovať emisie skleníkových plynov. Podľa Mišíka však existujú rozdielne pohľady na to, do akej miery možno jadro považovať za „zelený“ zdroj energie.

Zástancovia jadra zdôrazňujú, že pri výrobe elektriny nevznikajú priame emisie oxidu uhličitého. „Pri výrobe elektrickej energie z jadra neprichádza k priamym emisiám CO₂,“ vysvetlil politológ.

Kritici však upozorňujú na celý životný cyklus jadrových elektrární. Výstavba reaktorov totiž vyžaduje veľké množstvo materiálov, ktorých výroba je energeticky náročná. „Treba veľa betónu, ocele a ďalších materiálov, pri ktorých výrobe vznikajú veľké množstvá emisií,“ dodal Mišík.
Ďalšou témou je aj samotné vyraďovanie jadrových elektrární z prevádzky. Podľa odborníka ide o proces, ktorý môže trvať desaťročia.

Energetika budúcnosti

Do budúcnosti podľa Mišíka pravdepodobne dôjde k zmene energetického systému smerom k väčšej elektrifikácii. Elektrina by sa mala viac využívať napríklad v doprave, pri vykurovaní či v priemysle.

„Budeme potrebovať ešte viac elektrickej energie, pretože mnoho sektorov sa bude elektrifikovať,“ uviedol. Podľa jeho odhadu by sa energetický mix mohol v budúcnosti opierať najmä o dva hlavné zdroje. „Skôr či neskôr skončíme na svete s dvoma typmi energie – obnoviteľnými zdrojmi a jadrovou energiou,“ uzavrel politológ.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.