Štúdio 24: Boj o moc a vplyv na Blízkom východe

BRATISLAVA / Blízky východ je regiónom, kde náboženské rozdiely nie sú len otázkou viery, ale aj prvkom štátnej moci a geopolitického vplyvu. Ako sa na Blízkom východe prejavuje súperenie medzi dvoma hlavnými prúdmi islamu – šiítmi a sunitmi? O tom viacej porozprával regionálny geograf Daniel Gurňák z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Šiiti verzus sunniti

Irán je považovaný za centrum šiitského islamu. Zatiaľ čo v Iráne tvoria šiiti väčšinu, celosvetovo je situácia opačná. Až 90 % moslimov vo svete sú sunniti. Rozkol medzi šiitmi a sunnitmi sa datuje do obdobia po smrti proroka Mohameda, keď sa nezhodli na otázke následníctva. Šiiti presadzovali, aby nástupcom bol Mohamedov príbuzný Ali, zatiaľ čo sunniti podporovali slobodnú voľbu kalifa.

Po vzniku islamskej republiky začal Irán výraznejšie akcentovať náboženstvo a využívať väzby na šiitské hnutia v regióne. Podporoval šiitsku väčšinu v Iraku po páde Saddáma Husajna, čínsku menšinu v Sýrii a Hizballáh v Libanone. Jeho hlavným súperom je Saudská Arábia, kde sa v 18. storočí zrodil wahhábizmus, radikálny smer sunnitského islamu, ktorý vníma šiitov ako heretikov.

Guňák vysvetľuje, že v krajinách, kde žijú sunniti aj šiiti, majú často sunniti navrch a šiiti sú považovaní za menejcenných. Platí to najmä pre Saudskú Arábiu a Bahrajn. V Sýrii bola situácia opačná.

Saudská Arábia a Irán sú úhlavní rivali, ktorí si svoje účty vyrovnávajú v susedných krajinách. Saudská Arábia napríklad pomohla potlačiť povstanie šiitskej väčšiny v Bahrajne počas Arabskej jari a podporovala Islamský štát v Sýrii a Iraku.

Prírodné zdroje a mocenský boj

Iránske "chápadlá moci" siahajú cez Sýriu, Libanon až k Izraelu. Irán podporuje militantné hnutie Hizballáh v Libanone, ktoré v posledných dňoch vypálilo rakety na Izrael. Irán taktiež podporoval Hamas, ktorý netvoria šiiti.

Konflikty na Blízkom východe sú často spojené s prírodnými zdrojmi a mocenským bojom. Irán má tretie najväčšie zásoby ropy na svete. Gurňák dodáva, že za viera bola často len zásterkou pre boj o moc. Pre klasické monarchie na Arabskom polostrove predstavoval Irán so svojou islamskou republikou vážnu výzvu. Irán sa po islamskej revolúcii v roku 1979 zmenil z hlavného spojenca Spojených štátov na Blízkom východe na úhlavného nepriateľa.

Riziká a budúcnosť regiónu

Gurňák varuje, že ak zložky iránskeho režimu budú mať pocit, že bojujú o život, môžu urobiť "sebevražedné kroky", útočiť na všetkých bez ohľadu na následky. Uzavretie Perzského zálivu a pozastavenie exportu ropy by poškodilo najmä krajiny ako Spojené arabské emiráty, ktoré by mohli stratiť dôveru investorov a turistov.

Budúcnosť Blízkeho východu je neistá. Gurňák nepredpokladá rýchle a rázne riešenia súčasných konfliktov. Jedným z najhorších scenárov je vypuknutie všeobecnej občianskej vojny v Iráne medzi rôznymi frakciami a opozičnými silami.