Štúdio 24: Irán je bez vedenia. A čo ďalej?

BRATISLAVA / Po masívnych útokoch Izraela a Spojených štátov na Irán, ktoré vyústili do smrti najvyššieho vodcu Alího Chameneího, prišla iránska odveta. Teherán zasypal región dronmi a raketami. Hoci deklaroval útoky na americké základne, trosky a výbuchy zasiahli letiská v Dubaji a Kuvajte, či obytné štvrte v Bahrajne a Emirátoch. Zatiaľ čo Francúzsko hovorí o konci krvilačného diktátora, Čína útok odsudzuje a slovenský premiér Robert Fico hovorí o totálnom rozklade svetového poriadku. Svoj pohľad na konflikt priblížil politológ a dekan Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Branislav Kováčik.

Rozdielne záujmy mocností

Čína kritizuje zabitie Chameneího ako neprijateľné podnecovanie k zmene režimu v Iráne. "Môžeme vidieť tie odlišné záujmy jednotlivých štátov," vysvetľuje Kováčik. Rusko a Čína budú apelovať na princípy medzinárodného práva a narušenie územnej suverenity. Spojené štáty a Izrael majú svoje vlastné motívy, ktoré však nie sú úplne identické. Izrael vníma Irán ako bezprostredné bezpečnostné riziko. Hoci boli pri útokoch odstránení významní predstavitelia iránskeho režimu, vnútorný systém je relatívne odolný voči takýmto zásahom.

Rozpad režimu alebo vojenská diktatúra?

Český minister zahraničných vecí predpokladá buď rozpad iránskeho režimu do 48 hodín, alebo nástup vojenskej diktatúry. Kováčik pripúšťa viacero scenárov. Kľúčovú úlohu v stabilizácii situácie zohrávajú revolučné gardy, ktoré disponujú rozsiahlymi vojenskými spôsobilosťami. Režim sa udrží len vtedy, ak si zabezpečí lojalitu bezpečnostných zložiek. Prípadná vojenská diktatúra by bola len dočasná, pretože rozhodujúce postavenie majú duchovní vodcovia.

Režim je nastavený tak, že rada expertov by mala zvoliť nového duchovného vodcu, ktorý musí spĺňať špecifické kritériá. Odstupujúci vodca mal možnosť naznačiť preferovaného kandidáta. Režim naráža na vnútorné problémy súvisiace s potláčaním práv obyvateľstva a zhoršujúcou sa životnou situáciou. Táto situácia je hnacím motorom vnútorného odporu.

Úloha Európy?

Francúzsky prezident, britský premiér a nemecký kancelár vyzývajú na stabilitu na Blízkom východe. Európska únia má rozdielne názory na riešenie konfliktu. Na jednej strane sú hlasy vyzývajúce k eskalácii, na druhej strane k diplomatickému riešeniu. Európa môže byť postihnutá narastajúcim konfliktom, minimálne cenou ropy a obchodnými trasami. S výnimkou Spojeného kráľovstva EÚ nemá vojenské spôsobilosti na zapojenie sa do konfliktu.

Viac sa dozviete vo videu.