Štúdio 24: Čo bude ďalej s Iránom?

BRATISLAVA / Aktuálnu situáciu na Blízkom východe už riešila aj Bezpečnostná rada OSN. O jej mimoriadne zasadnutie po americko-izraelských útokoch na Irán požiadalo päť členov rady – Bahrajn, Francúzsko, Rusko, Čína a Kolumbia. Irán útok označilo za vojnový zločin, keďže pri ňom zahynuli aj deti. Spojené štáty, naopak, považujú útok za zákonný a Izrael ich obhajoval letecké útoky ako nevyhnutné na zastavenie existenčnej hrozby. Na to, čo si o aktuálnej situácie odpovedal bývalý minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský.

Zlomový bod pre Irán?

Podľa najnovších informácií si izraelsko-americký útok vyžiadal život Alího Chameneího, druhého najvyššieho duchovného vodcu Iránu od revolúcie. Spolu s ním zahynulo ďalších 30 vysoko postavených predstaviteľov režimu. "Chameneí sa permanentne vyhrážal zničením Izraela a Spojeným štátom. Bol architektom ovládnutia a podpory teroristických skupín ako Hamas či Hizballáh. Spojené štáty nazýval Veľkým Satanom a Izrael Malým Satanom," uviedol Wlachovský.

Oceľová päsť revolučných gárd

"Režim je veľmi nepopulárny v samotnom Iráne," vysvetľuje Wlachovský. "Je to súboj s režimom, ktorý krajinu dusí už 40-45 rokov. Irán je najsankcionovanejšia krajina na svete, mena padá a ekonomická situácia je mimoriadne náročná. Pre ľudí to znamená obmedzenia a chudobu. Potenciál pre zmenu režimu existuje, ale sú tu aj iránske revolučné gardy, oceľová päsť režimu, naviazaná na duchovného vodcu. Oni tvoria to konzervatívne jadro, ktoré drží moc v Iráne." Po smrti prevzal moc prezident a ďalší traja vysokí predstavitelia. Podľa Wlachovského ide o dočasné riešenie, kým nezvolia nového lídra, ktorý je "nad zákonom". 

Regionálny konflikt a dopad na Európu

Aktuálne hlásia strely aj na mnohé krajiny v regióne. Poškodené bolo dubajské a katarské letisko. Zásahy proti viacerým štátom regiónu, na rozdiel od predošlých konfliktov, vytvárajú predpoklad pre rozšírenie vojny. Dôvodom sú americké základne, ale aj fakt, že Irán predstavuje ohrozenie pre štáty Perzského zálivu, ktoré sú schopné spojiť sa aj s Izraelom. "To, čo tu hrozí, je, že porastú ceny ropy a ropných produktov," odpovedá Wlachovský.

Príležitosť pre iránsky ľud?

"Je evidentné, že Iránci majú toho režimu plné zuby. Otázka je, do akej miery to majú pod kontrolou iránske revolučné gardy. Ak režim padne, bude veľký tlak na zastavenie iránskeho jadrového programu."

Diplomatické riešenie sa aktuálne javí ako nepravdepodobné. Vojenskú operáciu spustil Donald Trump bez súhlasu Kongresu. "Trump výrazne prekročil exekutívne právomoci," myslí si Wlachovský. "Mal to konzultovať s Kongresom. Môže mu to uškodiť, obzvlášť pred jesennými voľbami."