Štúdio 24: Udrú Američania opäť na Irán?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Armáda Spojených štátov je pripravená zaútočiť na Irán už tento víkend, americký prezident Donald Trump však zatiaľ neučinil konečné rozhodnutie o tom, či dá k útoku pokyn. Deje sa tak v čase keď USA presúvajú k Iránu veľký počet lodí, aj bojových lietadiel. Ozýva sa aj Kremeľ, ktorý vyzýva k pokoju zbraní a varuje pred následkami. Aké následky môže mať toto napätie, na to sa moderátorka JOJ 24 Dana Čapkovičová pýtala bezpečnostného analytika z Masarykovej univerzity v Brne Josefa Krausa.
Tento týždeň sa v Ženeve stretli americká a iránska delegácia, ktoré rokovali o jadrovom programe Teheránu. Obe strany sa dohodli na základných princípoch budúcej dohody a pokračujú v príprave konkrétneho návrhu textu. Prečo teda podľa vás Američania tlačia na protistranu touto psychologickou hrou s hrozbami a lietadlových loďami? Majú podľa vás záujem na diplomatickom riešení alebo práve na použití sily? Alebo je to možno signálom, že snahy o dohodu stroskotali?
Snahy o dohodu ešte v tej chvíli stroskotali. Ono je to celé vlastne na začiatku, ale oveľa viac než nejaký dynamický konflikt, diplomatický, toto vyzerá trochu ako opozičná vojna, keď v tejto chvíli si vymedzujú to pole pôsobnosti a snažia sa identifikovať podmienky, ktoré sú neakceptovateľné pre tú stranu druhú.
A čo si od toho Spojené štáty sľubujú? V tejto chvíli, kedy prebiehajú samotné rozhovory, také veľmi pravdepodobne vytvorenie akési diplomatické páky alebo politického tlaku na Irán, aby on učinil maximum dosiahnuteľných ústupkov. Zatiaľ čo Spojené štáty zase do toho nebudú musieť vložiť toľko úsilia, energie a ďalších vecí.
Inými slovami, dotlačiť Iráncov k dohode, ktorá by pre nich za iných okolností nebola akceptovateľná, ale napríklad pod vyhrážkou eminentného o vojenského útoku už by akceptovateľná mohla byť, pretože predsa ten iránsky režim vlastne nechce nič iné než vlastné prežitie.
Američania sa odvolávajú na spravodajské informácie, podľa ktorých Irán naďalej upevňuje svoje jadrové zariadenia, ukrýva ich pod množstvom betónu a hliny. Zdá sa, že ten úder z júna nebol taký ničivý ako Donald Trump následne opisoval.
Je to presne tak. Na jar minulého roku sme počuli z úst Donalda Trumpa, ale aj z celej rady ďalších svetových politikov, reči o tom, že iránsky jadrový program je úplne zničený tým americkým vojenským zásahom. No ono sa ukázalo, že predsa len Iránci sa na podobný scenár pripravovali dobrých 20 rokov. To znamená, jednak už spravodajské informácie a hovorili o tom, že k útoku dôjde.
To znamená časť toho citlivého zariadenia alebo materiálu bola pripravená niekam inam. A za druhé, Irán si systematicky upevňovali svoje jadrové inštalácie, aby vydržali podobný typ útoku. Tým pádom sa ukázalo, že tá vojenská sila nestačí k zničeniu iránskeho jadrového programu. Preto prichádza ďalšie kolo v tejto chvíli povedzme, diplomatických vyjednávaní, pod vyhrážkou použitia vojenskej sily, pričom vlastne v tejto chvíli nie je jasné, čo by malo byť cieľom toho amerického vojenského útoku. Zdá sa v úvodzovkách iba zničenie tých iránskych moderných inštalácií alebo cieľom má byť zvrhnutie súčasného režimu v Teheráne.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.