Sociálne siete sú nastavené tak, aby vyťažili z detí čo najviac, tvrdí bezpečnostný analytik

BRATISLAVA – Devätnásťročná žena známa pod prezývkou KGM žaluje najväčšie technologické spoločnosti sveta vrátane Meta, Google či ByteDance. Tvrdí, že sociálne siete jej spôsobili závislosť, psychické problémy a samovražedné myšlienky. Podľa bezpečnostného analytika Victora Breinera môže ísť o prelomový prípad, ktorý môže zásadne ovplyvniť fungovanie sociálnych sietí aj ich reguláciu. Povedal to v relácii Štúdio 24.

Negatívny vplyv sociálnych sietí na psychiku mladých

Súdny proces na Najvyššom súde v Los Angeles potrvá približne osem týždňov a ide o prvý prípad, keď technologické spoločnosti čelia porote v spore týkajúcom sa psychického zdravia používateľov.

Podľa Breinera je zatiaľ nemožné predpovedať výsledok. „Rozhodnutie bude závisieť najmä od dôkazov o tom, či spôsob fungovania platforiem dokázateľne prispel k zdravotným problémom žalobkyne,“ uviedol.

Zároveň upozornil, že negatívny vplyv sociálnych sietí na psychiku mladých je známy už dlhšie. „Vieme, že sociálne siete sú nastavené tak, aby maximalizovali pozornosť detí a mladistvých, čo prispieva k poklesu duševného zdravia a v niektorých prípadoch aj k samovraždám,“ povedal analytik.

Mimosúdne vyrovnania nemusia znamenať priznanie viny

Niektoré spoločnosti, vrátane TikToku a Snapchatu, sa so žalobkyňou dohodli ešte pred začiatkom procesu. Podľa odborníka to však automaticky neznamená priznanie zodpovednosti.

„Mimosúdne vyrovnanie je pre firmy často výhodnejšie než zdĺhavý súdny proces a negatívna publicita. Zaplatiť nižšiu sumu je pre nich menej rizikové než čeliť potenciálne oveľa vyššiemu odškodnému,“ vysvetlil Breiner. Podľa neho nie je vylúčené, že podobných prípadov je viac, keďže technologické firmy čelia kritike už dlhé roky.

Prečítajte si tiež

Zákaz sociálnych sietí pre maloletých: O obmedzeniach hovoria opoziční aj koaliční poslanci

Sociálne siete podľa odborníka využívajú deti ako ekonomické aktívum

Breiner upozorňuje, že fungovanie sociálnych sietí je nastavené s cieľom maximalizovať zisk, čo môže mať negatívne dôsledky pre mladých používateľov. „Z uniknutých dokumentov a výpovedí bývalých zamestnancov vieme, že sociálne siete nepovažujú deti za zraniteľnú skupinu, ale za ekonomické aktívum, z ktorého musia vyťažiť peniaze,“ uviedol.

Niektoré krajiny už reagovali legislatívnymi opatreniami. Austrália napríklad zakázala používanie sociálnych sietí mladším ako 16 rokov, podobné kroky zvažujú aj ďalšie štáty.

Rodičia často netušia, akému obsahu sú deti vystavené

Podľa analytika mnohí rodičia nemajú dostatočné informácie o fungovaní sociálnych sietí a rizikách, ktoré predstavujú. „Rodičia často dávajú deťom telefón bez kontroly a nevedia, akému obsahu sú vystavené. Sociálne siete ich môžu priviesť k obsahu, ktorý propaguje sebapoškodzovanie alebo samovraždu,“ upozornil.

Zároveň priznal, že technologicky zdatnejší tínedžeri dokážu obísť aj rodičovské obmedzenia. „Vo väčšine prípadov sú digitálne zručnosti tínedžerov vyššie než u ich rodičov,“ dodal.

Breiner prirovnal súčasnú situáciu k obdobiu, keď sa ešte nepoznali zdravotné riziká fajčenia.
„Dnes sa na sociálne siete pozeráme podobne, ako sa kedysi pozeralo na tabak. Až neskôr sme zistili, aké škodlivé účinky má. Verím, že časom budeme sociálne siete vnímať podobne,“ povedal.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.