Štúdio 24: Ako ďalej s nájomnými bytmi?

BRATISLAVA / Štátom podporované nájomné bývanie je nový model v oblasti bývania, ktorý chce vyplniť medzeru medzi sociálnymi bytmi, trhovým nájomným a kúpou bytu na hypotéku. Má poskytnúť dostupné bývanie pre ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť kúpu vlastného bytu. Téme dostupného a spoločensky prínosného bývania sa bude venovať aj medzinárodné odborné fórum Doma 26, ktoré sa v utorok uskutoční v Bratislave. O podujatí, ako aj samotnom nájomnom bývaní sa v Štúdiu 24 porozprávala moderátorka Mária Ölvedyová s riaditeľkou Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania Evou Lisovou.

Pre koho je nájomné bývanie určené?

Stále sa snažíme vysvetľovať, že sa nejedná o sociálne byty, takže to je dôležité pochopiť. Sociálne byty sú pre inú kategóriu ľudí. My máme záujemcov, ktorí v podstate garantujú určitý, respektíve majú určitý príjem, musia spĺňať minimum a maximum príjmov.

Máme tam príjmové limity, čiže náš záujemca musí mať minimálne taký príjem mesačný, aby po odrátaní svojho životného minima, respektíve celej domácnosti, stále mal na uhrádzanie nájmu. Nájom v našom systéme je regulovaný, ale stále je to nájom, ktorý je o niečo nižší ako trhový, čiže netreba rátať úplne, že minimálny nájom v rámci sociálnych bytov.

No a zároveň musí sa dostať do toho príjmového limitu, a to je 8 násobok životného minima danej domácnosti. Takže musí v podstate sa trafiť do týchto príjmových limitov, a to väčšinou teda nie sú zrovna tie sociálne prípady. Sú to ľudia, ktorí sú bežne zo strednej triedy, ktorá je zamestnaná.

Prečítajte si tiež

Inflácia dosiahla 4 percentá. Ceny medzimesačne vyskočili najviac za tri roky

Prečo je to dôležité riešiť otázku nájomného bývania? Koľko takýchto bytov nám teoreticky chýba?

V rámci posledných analýz, ktoré boli robené, je zhruba 500-tisíc bytov, ktoré v podstate chýbajú v systéme. Takže samozrejme, nie je to len o nájme. Je to všeobecne o bytoch, ktoré chýbajú, pretože sú isté investičné byty, ktoré nie sú v podstate používané na reálne bývanie.

Takže my sa snažíme vyplniť práve tú medzeru medzi tými sociálnymi bytmi, bytmi, ktoré sú v rámci normálneho, klasického komerčného nájmu a tých, ktoré sú na kúpu do svojho vlastníctva, čo teda Slováci stále určitým spôsobom preferujú, pretože až 97 percent Slovákov stále preferuje vlastníctvo, ale už sa k nám dostáva práve ten trend zo západu, že už si začínajú tí mladší ľudia zvykať na to, že by bola pre nich práve táto cesta, aby sa dostali reálne z toho, dá sa povedať rodičovského domu.

Slovensko je okrem Chorvátska na chvoste celej Európskej únie, kedy v priemere odchádzajú ľudia z rodičovského príbytku. Je to až 31 rokov v priemere. To znamená, že aj zakladanie nových rodín alebo celkovo kvôli pracovnej migrácii, kvôli čomukoľvek sa ľudia potrebujú v podstate dostať a osamostatniť a presťahovať sa do vlastného.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.