Štúdio 24: Koniec kontroly jadrových zbraní

BRATISLAVA / Najväčšie svetové jadrové veľmoci Spojené štáty a Rusko už nie sú od štvrtka viazané dohodou, ktorá obmedzovala počet ich jadrových hlavíc. Padla tak posledná funkčná poistka proti nekontrolovanému rastu jadrových arzenálov. V súčasnosti mohli mať 1550 jadrových hlavíc a 700 jadrových nosičov medzikontinentálnych rakiet na súši, rakiet odpaľovaných z ponoriek a strategických bombardérov. Na to, čo koniec dohody znamená pre našu bezpečnosť, sa v Štúdiu 24 pozrel moderátor Ivan Janda s plukovníkom generálneho štábu Českej republiky v zálohe Zdenkom Petrášom, ktorý pôsobí ako vojenský analytik Centra bezpečnostných a vojenskostrategických štúdií Univerzity obrany v Brne.

Na jednom z portálov vyšla informácia, že sa blížia k dohode ruskí a americkí vyjednávači, že nie je vylúčené, že dohoda bude predĺžená, ale zatiaľ je to len odvolávanie sa na dobre informované zdroje. Takže fakticky platí, že tá dohoda vypršala. Čo to môže znamenať pre svetovú bezpečnosť vzhľadom na súčasné geopolitické napätie?

Samotné vypršanie dohody neznamená okamžité zhoršenie bezpečnostnej situácie. Jadrové mocnosti si aj naďalej uvedomujú ničivé dôsledky použitia jadrových zbraní a silný odstrašujúci efekt tak zostáva de facto zachovaný. Aj v období napätia majú štáty silnú motiváciu vyhnúť sa nekontrolovateľnej eskalácii s využitím zbraní hromadného ničenia jadrovým arzenálom, pretože to by bolo zničujúce pre obe strany, pre všetky zúčastnené strany v tomto konflikte.

Taký laik si možno povie, že jedna vec je, že tá dohoda stanovovala počty tých zbraní, ale veľmi dôležitou súčasťou dohody bolo aj to, že jednotlivá strana mala právo kontrolovať tých druhých, že tam existovala aj výmena expertov, komunikácia medzi tými oboma stranami.

Tak samozrejme existovalo mnoho medzinárodných formátov, ktoré mali za úlohu a mali ten mandát kontrolovať jadrový arzenál podstatne vyšší a kvalitu jadrového arzenálu. A v tomto prípade, ako boli obidve strany znepriatelené strany pod kontrolou a jadrové veľmoci skrátka a dobre vedeli jedná o druhej, čo môžu, s čím môžu disponovať a aký by bol de facto efekt prípadného použitia.

Počas studenej vojny sme zažili masívne zbrojenie, tam išli počty tých jadrových zbraní do astronomických výšok. Nemyslíte si, že nám hrozí návrat do tohto nekontrolovaného obdobia?

Návrat k studenej vojne v tej pôvodnej podobe je veľmi málo pravdepodobný, ale tlak na zbrojenie, ten tu pochopiteľne bude pre Európu ako takú. Európu obmedzuje roztrieštený a slabší obranný priemysel.

Netýka sa to iba produkcie zbraní hromadného ničenia či jadrového arzenálu, ale Európa v súčasnej dobe nedokáže reagovať v takom rozsahu na impulzy týkajúce sa ohrozenia bezpečnosti, ako tomu bolo počas studenej vojny.

A práve preto sa zdá byť, že bude dôležité zaistiť kľúčovú spoluprácu, zdieľanie vojenských schopností, zdieľanie kapacít a realizáciu spoločných zbrojných projektov. Hovoríme stále o zemiach európskeho kontinentu, predovšetkým o zemiach Európskej únie.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.