Štúdio 24: Záruky pre Ukrajinu

BRATISLAVA / Utorkový (6.1.) samit takzvanej koalície ochotných priniesol deklaráciu záruk pre Ukrajinu v prípade dosiahnutia prímeria s Ruskom. Spomínajú sa mnohonárodné sily či monitorovanie prípadného prímeria. Slovensko sa na samite 35 krajín nezúčastnilo. Česko, Taliansko i ďalšie štáty už avizovali, že vojakov na Ukrajinu nevyšlú. O tejto téme sa rozprávala moderátorka JOJ 24 Stanislava Kováčik s analytikom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, pánom Alexandrom Dulebom.

Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku v relácii Štúdio 24 označil dohodu „koalície ochotných“ o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu za zásadný posun v mierových rokovaniach. Súhlasil pritom s hodnotením vyslanca amerického prezidenta Stevea Witkoffa.

Doterajší vývoj rokovaní

Doterajší vývoj rokovaní prirovnal ku kyvadlu, ktoré sa opakovane vychyľovalo medzi ruskou a ukrajinskou stranou. „Tie rokovania doteraz predstavujú ako také kyvadlo, ktoré sa prikláňa raz na ruskú stranu, potom sa to zase prikláňa na ukrajinskú stranu,“ uviedol.

Pripomenul, že po summite Trump – Putin na Aljaške prevládala skôr ruská perspektíva.
„Bola to taká viac-menej americko-ruská dohoda, ktorá veľmi vychádzala v ústrety ruským predstavám,“ povedal.
Následne však prišiel washingtonský summit s prezidentom Zelenskym a európskymi lídrami, kde sa rokovania opäť „naklonili na ukrajinskú stranu“. Za prelomové považuje najmä to, čo priniesol parížsky summit.

„Je dôležitá vec, že znovu máme spoločný európsko-americko-ukrajinský postoj v tejto vojne. Toto je kľúčové. Výsledok parížskeho samitu,“ zdôraznil Duleba. Podľa neho nejde len o politické deklarácie, ale už aj o „veľmi detailnú a zmluvnú predstavu o tom, ako bude vyzerať americko-európsko-ukrajinské spojenectvo“.

Prečítajte si tiež

Lexmann: Lajčák sa namiesto vízie pre OSN spájal s kriminálnymi živlami

Mier ešte nie je na dosah

„Nikto nehovorí o tom, že už teraz sme na ceste k mieru. Nikto nehovorí, že to je definitívna posledná verzia,“ dodal s tým, že Rusko zatiaľ v dohode chýba a jeho pozície ostávajú nejasné.
Pre európsku bezpečnosť je však podľa neho kľúčové niečo iné.

„Momentálne je kľúčové, že tu máme dohodu na základoch povojnovej európskej bezpečnostnej architektúry, ktorej súčasťou sú Spojené štáty americké, Európa a Ukrajina,“ uviedol. „Okolo týchto rokovaní sa nám formuje nový európsky bezpečnostný poriadok. Čiže toto je jednoznačne obrovský, obrovský pokrok.“
Naznačil aj možný kompromis v územných otázkach: „Z indícií, ktoré dnes existujú, je plán asi taký, že pre Ukrajincov bude prijateľné stiahnutie síl z Doneckej oblasti za predpokladu, že tak urobia aj Rusi,“ povedal. Súčasťou riešenia by podľa neho mohla byť demilitarizovaná zóna so zónou voľného obchodu pod americkou správou.

Celý rozhovor nájdete vo videu.